Re: Údolí Konce

pro **Rin'ne** Wed Dec 17, 2014 9:26 pm

Na malý okamih by maskovaného muža mali prejsť všetky nádeje. Okamžite po tom ako použil jednu zo svojich najsilnejších techník ohňa, zazrel to že jej štít ostal po vypadnutí z ohňa nepoškodený, sám na chvíľu pocítil že mu niečo steká po chrbte. Zbavil sa všetkých ľudských vlastností ako je strach, nádej a podobné veci, bolo snáď naozaj možné že ten strach po tom ako ju zahliadol pocítil? Pretože len čo vyletela a on nezahliadol stopu bolesti a ani jediný škrábanec na brnení, prešla ho všetka radosť, pocítil ako mu steká po krku niečo mokré, niečo čo ani on sám nedokázal identifikovať. Niečo čo jemu už bolo cudzie a považoval to za známky slabosti.

„To sa potím?“ Spýtal sa sám seba v duchu keď na chvíľu dal ruku za svoj chrbát a pocítil ako mu po nej niečo z chrbta steká. Na malý okamih sa aj jemu zdalo že sa pri nej zapotil, či už od strachu alebo vyčerpania, okamžite svoju myšlienku zamietol keď pocítil kvapky všade.

„Nie, to je len dážď.. Ešte to nie je úroveň pri ktorej som sa potil.. Ale je čas bojovať s ňou naplno, inak ma zabije..“ Sám nezaprel v sebe svoje gény s ktorými sa narodil, a to že bol jedným z najlepších užívateľov Sharinganu vo svojom klane, pričom sám bol zameraný práve na toto odvetvie. Taijutsu v ktorom sa mu nedokázal takmer nikto vyrovnať. Silou, rýchlosťou ho istotne prekonávala, predsa len bola oveľa silnejšia aj rýchlejšia ako on samotný, ale nemala to čo by ju dokázalo vyniesť vyššie. Nedokázala pri tom premýšľať, a kontrolovať svoje pohyby. Preto jeho Sharingan v čiernych dierach jeho masky doslova zasvietil a nastala na bojisku verva. Len čo sa totiž priblížila, len za použitia Shunshinu vyskočil v ohromnej rýchlosti nad zem, priamo nad jej chrbát, kde s vytiahnutou kosou zaútočil na jej chrbát. Ak neprešiel oheň, bude musieť zbraň. Sám však nemal veľké nádeje, pretože nech to naplánoval ako chcel, ostrá bolesť v nohe značila že oškrela ruku o jeho nohu.

pro **Yoru** Wed Dec 17, 2014 9:36 pm

Ten týpek zjavne nemal ani poňatia, čo dokážem. Teda nie tak úplne. Pretože moje brnenie bolo tak pevné, že odolávalo rôznym Taijutsu útokom a dokonca i útokom so zbraňami.
Preto vo chvíli, keď sa jeho kosa dotkla môjho brnenia, nestalo sa nič. Neprerylo ho to, proste nič. Nemalo to žiadny účinok. Na čo som sa zaškerila od ucha k uchu a využila situáciu, keď bol nado mnou. Bez akéhokoľvek váhania som sa pokúsila chytiť jeho nohu a snažiť sa ho otriskať o stenu, ako to teda raz urobil Hulk s Lokim. Vyzeralo by to teda nejak takto :

Údolí Konce - Stránka 2 Tumblr_m3kmuje7tr1r9sq92o1_400

Nemal sa ako dostať pod moje brnenie. Aspoň nie teraz. Kým budem mať chakru, a teda nemám jej zrovna málo, sa bude neustále obnovovať. Stále sa ale na mne neprejavila žiadna známka bolesti, nič, čo by mu mohlo dokázať, že predsa som nejaké zranenia mala. Bola to výhoda. Teda aspoň v tejto forme. Potom to už až taká výhoda nebude.

pro **Rin'ne** Thu Dec 18, 2014 12:18 pm

Nemuselo sa poznamenávať, že vďaka predchádzajúcej technike ohňa celú oblasť zahalil dym. Napriek dažďu, ktorý nemal absolútny účinok na techniku takéhoto rozsahu. Nie len že bolo ťažšie súpera predvídať, Yoru mohla vedieť kde sa nachádza maskovaný, ale vďaka poskytnutej obrane ktorú si docielil zámerne, bolo ťažké od nej predvídať ako zaútoči. Avšak sám vedel že bojovať proti Yoru s odstupom nejde, bola príliš silná aj pre neho ak sa rozhodol nevyužívať techniky ktoré sám sebe zakázal, keďže ho dočasne oberali o zrak a šetril si ich práve na niekoho iného. Tentoraz však vedel aj on sám, že s ňou sa nedá zahrávať a musí po nej ísť akoby ju chcel zabiť. V tom prípade sa rozhodol pre trojitý útok.

„To bolo.. dobré..“ Prehovoril, odkedy bojoval s Asurou bola prvá ktorá sa ho dokázala tak dotknúť a takto mu naložiť. Naozaj v hlase mohla poznať že je fascinovaný ňou, čo jej v tomto stave mohlo byť šumafuk, ale len čo sa dostane do svojej pokojnen podoby, bude isto unesená že neikto taký sa kochal nad jej silou. A tú sa práve rozhodol preukázať pred ňou na plné obrátky. Tentoraz aj ona vďaka Senninke pocítila, že sa jeho čakra zmenila. Bola temná, oveľa temnejšia akú doteraz zažívala, temnejšia ako mávali samotné Bijju. Podcenil ju, tak ako ona jeho.
„Ale je koniec..“

Tentoraz možno aj on sám podcenil ju, avšak týmto útokom si bol konkrátne istý. Nevedale premýšľať a tak nemohla očakávať že by naozaj šiel s ňou bojovať nablízko. Tak ako pri útoku kosou, vtedy ako zničila klon, tak isto práve aj pri útoku na jej chrbát kedy ho obíjala o zem a spôsobila mu vážnejšie zranenia ako on sám očakával, pretože hodnú chvíľu trvalo než bol schopný sa zo zeme postaviť a odskočiť od nej, umiestňoval na ňu výbušné lístky, ktoré tentoraz zasvietili.
„KATSU!“ Zreval. Bol to mohutný rev a ešte mohutnejší útok, keďže spomínaných lístkov bolo očividne naozaj veľa. Na chrbte a na nohách, kde sa zdalo že je brnenie najslabšie, jej umiestnil výbušné lístky ktoré teraz vybuchli. Nešlo mu však o to prebiť brnenie aby sa uistil že jej vtedy niečo spôsobil. Veril že jej nespôsobil nič a tak chcel využiť väčšiu silu. Tým však nekončil.

„Katon: Gōenka “ Boli to naozaj rýchle pečate, nie nadarmo bol majstrom vo využívaní ohňa a to sa tentokrát potvrdilo. Jeho trojitý útok využívajúc techniku Katon: Gōenka na obrovskej úrovni však neslúžilo nato aby ju prizabil. Chcel jej týmto útokom paralyzovať telo. V hmle sa zjavili obrovské gule, ktoré dokázali zničiť aj dotonové steny. Boli naozaj majestátne, obrovské a naozaj v obdivuhodnom počte.
„Narozdiel od predchádzajúcej techniky, táto nie je celkom rovnaká. Vtedy bola využitá ako normálny oheň s obrovským rozsahom na pálenie, táto je zoskupená v tuhšiu guľu nato aby pri trafení spôsobila devastujúce škody.. “ Bolo jasné že táto technika mala za úlohu aspoň dostatočne potlačiť jej brnenie aby sa vytvorila skulina. Lístky mali brnenie aspoň trochu oslabiť a táto

mala vytvoriť skulinu aby videl ako reaguje brnenie na čakru, pretože tomu začínal chápať. Videl tok čakry za pomoci Sharinganu a až teraz si mohla Yoru napriek zbesilosti uvedomiť že tohto súpera neporazí. Napriek faktu že je Indra po súboji so svojim bratom oslabený a musí nabiť späť svoju moc, stále patril k najviac nebezpečným Shinobi už len vďaka jeho taktickému zmýšľaniu a ohromným schopnostiam počas ktorých zmenil svojho brata na popol, teda vlastne len polovicu svojho tela. Vedel však, že ak by dokázala vo svojom stave premýšľať, bez Susanaa, by nebol nikdy schopný ju tak ľahko poraziť. Preto už teraz zmýšľal ako jej s týmto pomôcť, preto sa ju snažil vyprovokovať čo najviac a dúfal že jeho útoky ustojí.

„Uvidíme, ako si poradíš s týmto..!“ Znova sa ozval krik, zatiaľ čo sa Yoru trápila v dyme s ohromným množstvom gúľ, ktoré ju museli na chvíľku zamestnať kým lietali, sám vyskočil z neho a snažil sa ju spozorovať. Či už sa pokúsila o útek, z dymovej clony alebo sa snažila priamo zaútočiť na jeho pravé telo keďže vďaka Senninke ho dokázala cítiť, alebo ostala v tom útočisku mimo neho snažiac sa prečkať jeho techniku, poskladal pečate.
„Katon: Gōka Messhitsu!“ Zaznela posledná technika Uchíhu, jeho majestátny oheň ktorý patril k jeho najsilnejším technikám. Bol ohromný. Z úst mu ako z plameňometu vyletel prúd rozžeraveného ohňa priamo na Yoru, avšak aj keď sa uhla, sama uvidela aká je mocná technika. Zrazu, niekedy v strede letu sa takmer okamžite rozšírila.

Technika Katon: Gōka Messhitsu zabrala naozaj obrovskú plochu, ktorej nemohla konkurovať ani predchádzajúca technika. Tvoriac more ohňa priamo pod ním, keďže sám stál na vzdialenej a vyvýšenej skale, padol okamžite na kolená. Nebolo to z vyčerpania čakry, takýto útok ešte dokázal zvládnuť, keďže jeho čakra bola enormná. Chytil si bok a pocítil to. Krvácal. Krvácal naozaj prudko z boku, vďaka tomu že ho tak nepekne otrieskala o zem. Stačilo tak málo a bol by možno už aj mŕtvy.
„Si beštia naozaj na úrovni.. Avšak, ak by si bola Kunoichi, predbehla by si svojich konkurentov..“ Prehovoril si v duchu keď zahliadol ako ohne nechcú ustupovať a miesto kde bojovali sa menilo na rubanisko a celkom prepálenú zem, kde ešte po mnohé roky nevyrastie takmer nič živé. S ohňom si nikdy neradno zahrávať, ale to sa naučil aj Indra keď ťažko povzdychujúc a kľačiac na kolenách čakal čo sa stane, či vôbec prežije, pretože útočiť už nedokázal, s takým zranením.

pro Sponsored content