Údolí Konce

pro **Mauren Kana** Sun Dec 07, 2014 7:21 pm

Toto místo bylo vytvořeno člověkem. Skály, v nichž jsou vytesaní dva muži je na počest shinobi z celého světa. Je to památka pro porozumění všech shinobi, které opravdu kdysi bylo. Každý si byl roven a nikdo nehledal rozdíly. Toto místo je také tak trošku hranicí od Konohagakure no Sato do Zbytku světa.Dvě obrovské sochy hlavních dvou nepřátel zde ukazuje pomyslnou hranici mezi světem dobra a zla. Každý ví, že les za levou sochou je nebezpečný už jen z historek o banditech, divé zvěře a temnotě.

pro **Yori Senju** Tue Dec 09, 2014 9:59 pm

5 jednotek ANBU ROOT se objevili v údolí konce, vypadali že něco připravují, jednotka byla klasicky zahalená černými plášti a černo-červenou maskou. Kontrola v okolí proběhla dobře, pravděpodobně nikdo nebyl v okolí, jeden z členů této jednotky používal doton a začal vrtat do jedné ze skal, no další byl mistr v genjutsu, takže pro obyčejné lidi to vypadalo jako by tam byla skupinka lidí na výletě s 1 dítětem, pravděpodobně 2 páry.

pro **Yoru** Sat Dec 13, 2014 6:55 pm

Vykračovala som si po jednej z ciest. Neplánovala som sem ísť, ale predsa som došla. Úplne mimo, než boli tí ANBU Root. ANi len som o nich nevedela. Nezaujímalo ma, čo tam robia, skôr som bola zahĺbená do svojich vlastných myšlienok.
Vyskočila som na strom, odkiaľ som pozorovala okolie. Zvláštne. Okrem spevu vtákov a žblnkotania rieky som tu nepočula nič. Prišlo mi to podozrivé, ani sama neviem prečo. Zdvihla som ruku, na ktorú mi sadol rozotmilý vrabec.
Neďaleko sa nachádzajú nejakí zvláštni chlapíci v maskách. Oznámil mi.
Okrem nich tu už nik nie je? Opýtala som sa ho tichým hláskom. Presne tak, rozumela som reči zvierat, možno ako jediná na svete, práve vďaka tomu, že som ovládala Senninka a bola som schopná absorbovať prírodnú chakru. Tu jej bolo viac než dosť.
Preskúmam to ešte. Hneď sa vrátim. Vrabec sa otočil, roztiahol krídla a zmizol mi z obzoru. Tí ľudia, o ktorých vravel...To budú určite ANBU z nejakej dediny. Teraz ma ale absolútne nezaujímali a bolo mi jedno, čo vlastne robili. Mala som len chuť si zabojovať. Hodilo by sa mi, keby tadiaľ prechádzal nejaký človiečik, ktorému by som mohla rozbiť hubu.

pro **Rei Hoozuki** Sat Dec 13, 2014 9:24 pm

Prichádzal som s troma Anbu Root z Kiri. Cesta nebola moc dlhá a ani moc krátka. Jednoducho to trvalo tak primerane. Údolie konca od Kiri neležalo zas tak ďaleko, ale za to sme museli cestovať loďou, a ísť po súši na to, aby sme sa vlastne dostali sem do údolia konca. Mal som sa stretnúť s nejakým Yorim Senju. Celkom ma zaujímalo, prečo ma oslovoval. Kirigakure no Sato za mojej vlády bola celý čas neutrálna. Žiadne konflikty sme nemali, čo mi teraz navrhne? Rôzne otázky mi behali hlavou a rozhodne som mu chcel niečo povedať k jeho Anbu.. Keď som sa blížil k miestu stretnutia. Samehada zaznamenala niekoľko chakier. Hneď ma na to upozornila. Zaznamenala aj chakru Yoru, ktorá bola trochu iná.. To mňa však nezaujímalo a nech je to ktokoľvek, netrápilo ma to či sleduje schôdzu alebo robí čokoľvek iné. Samehadu som mal pod plášťom na chrbte. Nebola veľká, neposkytoval som jej veľa chakry na rozmáhanie sa. Navyše bola obviazaná. Jediné čo bolo vidieť bolo jej rúčku zpoza môjho ramena. Prišiel som na miesto zrazu a čakal, čo sa udeje.

pro **Yori Senju** Sat Dec 13, 2014 10:58 pm

Yori Senju

Z Konohy jsem přišel na místo, kde jsem navrhl sraz. Vše vypadalo v pořádku a neměl jsem nejmenší pochybnosti o vykonání rozkazu mých jednotek. Genjutsu bylo přesně, takové jaké jsem nakázal, tedy rodinka, kterou by nikdo jen tak nepodezíral. Přišel jsem k jednotkám a kývl na ně hlavou. Vešel jsem do skály, kde nebylo žádné vybavení jen sudy vody. Pomocí mokutonu jsem zde udělal 3 křesla a delší stůl. Na stěnách jste si mohli všimnout dřevěných svícnů, aby jsme na sebe mohli aspoň vidět. Usadil jsem se do jednoho z křesel a čekal na příchod Mizukageho.

ANBU

Prosím následujte nás. řekl jeden ze strážných. Pomalu jak procházeli, tak mohli z dálky vidět menší rodinku, no jak se přibližoval, tak si mohl uvědomit, že to byla Iluze dělaná na dálku. V těsné blízkosti si mohl všimnout díry ve skále, kde stáli 3 strážci opět z ROOTU. Prosím běžte dovnitř náš pán tam na vás čeká. opět zvolal jeden z jednotky.

pro **Rei Hoozuki** Sat Dec 13, 2014 11:49 pm

Mali to tu celkom dobre zabezpečené. Počúval som, čo mi povedala stráž. Poslali ma do nejakej diery v skale. Čo mi ostávalo iného než tam ísť po tak dlhej ceste. Vošiel som teda dnu a videl som tu tri kreslá, teda stoličky. Po vstupe som videl toho človeka. Pred posadením som si Samehadu dal dole z chrbta a oprel o kreslo, na ktoré som si o chvíľu sadol oproti nemu a zložil si dole kapucňu. "Takže, Yori Senju, ak sa nemýlim. Aký je váš dôvod ma vyťahovať z dediny?" Nasledovala moja otázka, teda znel som dosť namyslene, to bol aj môj cieľ.

pro **Yori Senju** Sun Dec 14, 2014 2:30 am

Cítil jsem jak se blíží silná osoba mým směrem, takže jsem ihned tušil, že to nebude žádný z mých podřízených, ale sám Mizukage. Zdravím ano neplete se, důvod proč jsem vás vytáhl mimo vesnici? Řekněme, že kdybych vás pozval k nám bylo by to velice nevyhovující a nebudu vám lhát, nevěřím vaší vesnici, což myslím máme oba nastejno. Pravý důvod je, že chci uzavřít pakt o spolupráci a předávání informaci ohledně nukeninech mezi Kiri a mou ANBU ROOT jednotkou, s tím že by Hokage o ničem nevěděl. Karty jsem rovnou vyložil na stůl, neměl jsem důvod nic tajit a upřímně neměl jsem čas na dohady.

pro **Rei Hoozuki** Sun Dec 14, 2014 10:49 am

"Spolupráca Kiri a Konohy... Musím uznať, že je to zaujímavá ponuka. Nejde mi však do hlavy, načo by sa Konoha potrebovala deliť o informáciach o nukeninov? Predsa my v Kiri sa staráme o nukeninov a musím vám povedať, že Oinini si svoju prácu robia dobre." Moja prvotná reakcia nebola práve pozitívna, pravdupovediac som v tom nevidel na začiatku taký veľký potenciál. Ja som s nukeninmi problém nemal a mal som sa začať starať o nukeninov z Konohy? Nuž postupne, ako som mlčal som v tom videl aj pozitívne stránky, predsa len nukenini z Konohy mohli prísť do Kiri a mohli by mi tam robiť neporiadok. "Na druhú stranu, naším cieľom je udržať svoje územia v poriadku a ak by sa taký nukenin z vášho uzemia dostal do toho nášho, mohli by sa tie informácie hodiť." Táto druhotná reakcia bola o niečo pozitívnejšia. Nastalo ticho a ja som sa rozhodoval. ,,Ak to zaručí mier medzi našimi územiami, som schopný vám dodať tie informácie" Taká bola moja posledná reakcia, teraz som čakal na jeho odpoveď.

pro **Yori Senju** Sun Dec 14, 2014 3:10 pm

První otázka mě zarazila no nevěděl jsem zda mám mu na ní odpovědět přímo, ale spíše ne. Vaše a naše jednotky jsou na tom podobně.Nevím zda to zajistí mír, ale určitě to pomůže k zajištění klidu, mohu vám ručit, že na území s Kiri se budou objevovat pouze mé jednotky a bude klid. Navíc sám jste to podotkl, nukenini z vašeho a našeho území chodí jak se jim zachce, my nerozpoznáme vaše a vy naše. Navzájem si vypomůžeme. Nehledě na to, že se poslední dobou rebelové dávají více do akce. Nevěděl jsem zda postřehl větu o tom, že chci aby o ničem Hokage nevěděla, doufal jsem že se k tomu lehce vyjádři podáme si ruce, jakožto "spojenci" a vydáme se do svých vesnic.

pro **Rei Hoozuki** Sun Dec 14, 2014 4:09 pm

"Ešte požadujem jednú vec, ako náhle sa Hokage rozhodne operovať nejaké akcie proti Kirigakure no Sato. Podáte mi o tom informácie. Ja ako Mizukage sa zaručujem, že nebudem podstupovať žiadne ofenzívne akcie proti Konohe. Je dobré, že Hokage nevie o našej men šej dohode, aspoň uvidíme v akom pravom svetle sa ukáže... Tak to by sme mali všetko, predpokladám." Dopovedal som svoju poslednú požiadavku a čakal som, ako zareaguje Yori. Celkovo sa mi to zdalo dosť zaujímavé, že šéf Anbu Root operuje práve takto bez vedomia svojej Kage, to by sa dúfam u mňa nestalo. Už som sa chystal späť do Kiri, postavil som sa, pozrel som na Yoriho a katanu si dal na chrbát.

pro **Yori Senju** Sun Dec 14, 2014 4:24 pm

Samozřejmě tím tedy doufám, že naše domluva je kompletní. Ano máte pravdu sám si jí chci prověřit. " Též jsem vstal s tím, že vyprovodím Mizukageho a pak se aji s jednotkami vrátím zpátky, když jsem pomalu vycházeli ze skrýše společně s Mizukagem, tak jeden z mých ninjů lehce uzavřel jeskyní pomocí dotonu, aby nemohla být objevena.

pro **Rei Hoozuki** Sun Dec 14, 2014 5:04 pm

"Ešte mala poznámka na okraj, ak nabudúce vaši chlapci neodovzdajú zbrane pri vstupe do dediny, nebudem to tolerovať... Je to len na ochranu, nikdy na poslov správ neútočime, ale musia odovzdať zbrane. " Dopovedal som, to bolo asi všetko, Yori Senju sa mi zdal ako zaujímavá osoba a rozhodne som očakával, že toto nebude našá posledná spolupráca. Po východe von som sa pozrel na Yoriho Senju. "Tak, som rád, že som vás spoznal Yori Senju." Natiahol som jeho smerom ruku, čakal som kým urobí to isté a potriasli sme si rukami. Potom som sa už len otočil a bez ďalších slov odtiaľto odišiel.

Presun

pro **Lucy Rokogu** Sun Dec 14, 2014 5:07 pm

//Jen menší informace pro Yori Senju...Pokud opustíš vesnici, nezapomeň napsat do Brány ^^. Je to jediný vchod a východ z vesnice, pokud by jsi se nesnažil o útěk. Takže jestli příště nenapíšeš do Brány, máš průser! xD//

pro **Yori Senju** Sun Dec 14, 2014 7:17 pm

(GOMEN MADAM ! Very Happy

)

Též mě těšilo Reii Hoozuki" Šlo vidět, že chce svou vesnici chránit stejně jako já, třeba jsme v jistém slova smyslu no bůh ví, třeba má jiné důvody. Při potřesení rukou jsem se svými jednotkami šel zpátky do vesnice
/Přesun.

pro **Yoru** Mon Dec 15, 2014 7:00 pm

Ostala som tu sedieť ešte dlhú dobu. Kým sa teda ten ich zraz, o ktorom som nemala ani tušenia, neskončil. Vrabec, ktorý mi mal podať správu o tunajšom dianí, sa opäť vrátil a pristál na mojej roztvorenej dlani. Tak, čo si zistil? Opýtala som sa ho. Nemala som teraz náladu, preto som sa tvárila dosť podráždene, ale rozprávala som pomerne kľudným tónom.
Tí maskovaní muži a nejakí ďalší chlapík s hnedými vlasmi a obviazaným mečom mali stretnutie. Neviem, o čo sa jednalo, bližšie som nešiel. Kto by upodozrieval vrabca, ale istota je istota.
Kývla som hlavou. Dobrá práca. Určite to bol Mizukage, svedčí o tom tá Samehada. Samozrejme, že som ju poznala, dokonca i jej moc. Kedysi som zvykla veľa čítať.
Ak teda už nič nepotrebuješ, pôjdem. Vrabec ma jemne ďobol do dlane, otočil sa a kamsi odletel. Ostala som tu sama. Teda nie tak úplne, všade naokolo boli živé organizmy. Mnohým z nich som rozumela, ale momentálne som to absolútne nevnímala. Privrela som oči a premýšľala, ako som to robievala vždy. V mojom prípade, kedy často strácam rozum, by som si situácie, kedy môžem normálne premýšľať, vážiť.

pro **Rin'ne** Mon Dec 15, 2014 7:51 pm

Takmer všetky živé zvery sa ale zastavili keď dosiahli podivnej hranice, ktorá sa vytvorila len tesne po tom čo opustil toto miesto Mizukáge a taktiež aj radný z Konohy. Akoby väčšia moc ich nútila ostať stáť na mieste vôbec nereagujúc na svoje okolie. Ani Yoru, ktorá tak isto pocítila divný tlak, nevedela čo sa deje keď zahliadla že sa okolie prestalo hýbať. Len desivá atmosféra naznačovala že sa niečo zlé udeje. Na tohto ročné pomery to bolo možno normálne, no obloha sa začala zaťahovať až prirýchlo, bolo príliš dusno, vyzeralo to na moc nepríjemnú búrku ktorá by mohla spôsobiť nemalé problémy tomuto miestu, nie to ak by sa presunula ďalej k väčším osadám, kde by istotne zničila úrodu. To však v tomto okamihu keď každý očakával niečo zlé, s ich pocitmi v pod bruchu, spadlo z neďalekého stromu niečo veľké, odeté do fialového plášťa s bielou maskou...

„Ouch.. ááááá,“ Zrevala postava keď dopadla nešikovne na zem, berúc so sebou všetky možné vetvičky a prírastky na strome, ktoré po ceste stihla nabrať. Keď sa v tejto atmosfére objavila osoba, ktorá sa zjavne pod maskou neskrývane smiala, a bola totálne na Shinobiho neschopná, zrazu odišli aj zlé predtuchy a zlá vôľa ktorá na malý okamih zovrela hrdlo Yoru samotnej.
„To bolo naschvál, to bolo naschvál..“ Ozvala sa postava v maske, keď zahliadla že jeho divadielko pozoruje Yoru dosť prekvapeným výrazom, okamžite od hanby pod maskou očervenela, rýchlo sa zdvihla oprašujúc si plášť, snažiac sa nahodiť nejaký drsný a strašne ultra krutoprísne úžasný cool postoj!
„Mizukáge! Vyzývam vás na súboj!“ Zvolala postava znova s náznakmi veselosti, akoby to ani nemyslela vážne, no päste naozaj podvihla do vzduchu na dôkaz boja.

Fakt že stojí pred Yoru a nie pred Mizukágem ktorý už bol na míle a míle ďaleko, trvalo naozaj dlho kým si tento zásadný fakt uvedomil. V tom momente ako pohliadol na Yoru, zamrzol, neschopný pohybu a celé jeho divadielko zrazu vytvorilo naozaj trápne ticho. Bolo nadmieru jasné že tento Shinobi, ak ním vôbec bol, bol neschopný poraziť čo i len svoj rank, ktorý sa nemohol rovnať ani Chunínom, nehovoriac o tom že bol schopný zabiť aj sám seba. Otázkou ale bolo, kto, alebo čo vyvolalo ten krátky záchvev úzkosti v okolí.
„Niééééééééééééé! Zase som to zmeškááááááál!“ Už druhý krát postava zrevala do okolia, pričom vtáci vyplašene uleteli preč keď sa strhol dážď v ktorom beznádejne a zúfalé obíjanie sa tejto podivnej postavy ešte viac zvýraznilo naozaj podivný pocit z jej existencie. Zdalo sa že je nedotknutý, akoby ho nič na tomto svete netrápilo a on bol len obrovským dieťaťom ktoré teraz v dažde takmer až plakalo nad tým že nemohol bojovať s Mizukágem.

pro **Yoru** Mon Dec 15, 2014 8:09 pm

Bol tu pokoj a kľud. Presne tak, ako som to mala rada. Nenávidela som hluk, prepchaté ulice. Lesy, lúky, zasarastené a neobývané údolia. To boli miesta, ktoré som priam milovala a kde som mala od vbšetkých svätý pokoj.
Vohužiaľ, vždy sa nájde niekto, kto ten blažený stav duševnej rovnováhy musí narušiť. Cítila som v okolí chakru. Ale nevnímala som ju, mala som za to, že to bol nejaký náhodný okoloidúci. Chuť vraždiť, alebo si aspoň zabojovať, ma prešla. Čo sa budem štvať, keď si tu môžem pokojne v korune stromu leňošiť?

Údolí Konce Tumblr_n3dgppdVWq1twvbvmo5_500

Čo som ale nemohla prehliadnuť, bolo to, že tá postava sa blížila. Keď v tom sa zrazu ktosi preboril cez korunu stromov a úplne šolavo dopadol na zem. Oči, ktoré som mala doteraz privreté, sa pomaly otvorili a upreli zrak na divnú postavu s xichtom jak basketbalová lopta. Vážne mi to tak pripadalo, rovnako ako to celé jeho fialové, teplé pyžamko, ktoré na sebe mal. Akonáhle pohliadol do mojich očí, určite si všimol, že boli krvavo červené.
Nie že by som sa bála. Toto bolo len opatrenie, keby sa tu objavil niekto, kto by ma chcel ohroziť alebo aspoň narušiť túto nádhernú atmosféru. Nestačila som sa ale nad jeho správaním diviť a pýtala som sa samej seba, či môže byť niekto tak tupý ako je on. Nepovažovala som ho ale za hrozbu. Pre mňa to bol len nejaký psychicky narušený, pošuk-retard.
Avšak trochu ma nasral. Preto červeň z mojich očí nezmizla, čo by sa za bežnej situácie stalo. Vedela som sa jakž takž ovládať, preto som okamžite nenabrala tú šiši formu a len som zoskočila na zem, kde som naňho uprela chladný, vražedný pohľad. Nevidela som dôvod, prečo by som sa k nemu mala správať milo. Aspoň nie teraz. Založila som si ruky na hrudi. Ako sa opovažuješ vôbec narúšať túto atmosféru takýmto trápnym spôsobom a strašiť zvieratá okolo, hééé? Keďže zvieratá boli väčšinu času mojimi jedinými spoločníkmi, nemala som rada, keď im niekto ubližoval, strašil a čo ja viem čo ešte. Bola som na to strašne háklivá. Ten chlapec mal šťastie, že som sa vedela ovládať, inak by mu skončila tá jeho basketbalka v análnom otvore.

pro **Rin'ne** Mon Dec 15, 2014 8:29 pm

Nepochybne bolo nadmieru jasné že tento pohľad by vystrašil väčšinu ľudí ktorý by sa proti nej postavili. Aj bez toho aby musela vypustiť prírodnú čakru, oči ktoré jej zasvietili vďaka stmavnutej oblohe, ktorá sa ale začala našťastie vyjasňovať a vo vzduchu prechádzalo všetko dusno ktoré tu na okamih zavládlo a všetky známky ktoré doteraz nútili zver splašene utekať alebo sa strachmi nechať prikovať ku zemi pominula a v prírode sa znova nastolila rovnováha, ktorá tu doteraz panovala, čo mohlo yoru pomôcť k tomu aby sa znova začala trochu korektnejšie ovládať, keďže postava ktorá stála proti nej bola určite najhlučnejšia na tejto planéte.

Údolí Konce Tumblr_mqsu3smtGT1syf6uco1_500

„Hééééééééééééééééééééé!!!..“ Znova, už po tretí krát postava v podivnom plášti a ešte viac smiešnej maske zakričala na plné hrdlo a od strachu ktorý zahliadla v Yoruiných očiach začala náhlivo ustupovať dozadu zanechávajúc za sebou dlhú prachovú stopu, pričom bolo jasné že vo výkriku zanechala za sebou ohromný strach. Skrývajúc sa za strom, trochu trhlo vystrkoval hlavu, aby sa presvedčil že sa ho nerozhodla zjesť, bojac sa že je to nejaká príšera z rozprávok, než sa sám ubezpečil že je to bezpečné výjsť.
„Gomenasáááááí, gomenasááááááááááááááááááí,“ Znova kričala, zdalo sa že tento neidentifikovateľný tvor nedokáže stíšiť jedinú tóninu svojho hlasu a väčšinu času len kričí, možno kvôli tomu sa zdal jeho nástup pre neznámeho tak, normálny, akoby to robil denne. Len čo sa začal za svoju chybu ospravedlňovať, nešikovne hlavou trieskajúc o zem, sa naozaj zdalo že postava v bejsbalovej maske ľutuje svoju chybu toho že spadol a začína si vážiť postavu pred sebou napriek tomu že ho Yoru vidí prvý krát. To však neznamenalo že on ju pred tým nikdy nevidel.

pro **Yoru** Tue Dec 16, 2014 7:38 pm

Nestačila som sa diviť, čo je toto vlastne za tvora. Akosi mi nešlo do hlavy, ako sa niekto môže správať až takto retardovane. Zjavne ho moje červené oči vystrašili, ale ani to ho neodradilo od toho, aby konečne zavrel klapačku a ostal aspoň minútu ticho!

Údolí Konce Tumblr_inline_nesz750Ewx1rwdv8h

Len čo začal kričať ako pomätený a ospravedlňovať sa mi, nahodila som taký divný nahnevaný face, nehovoriac o tom, že som dostala tyk nie do oka, ale

rovno do obočia. Ozaj som nevedela, čo si mám o tom myslieť. Faktom ale bolo to, že ma to nasralo ešte viac, než predtým, preto som sa k nemu prudko rozbehla a takú mu dala spak ruky kres papuľu, že skončil rypákom v zemi a hlinou v hube o niekoľko metrov ďalej. Krýpel jeden. Zavrčala som smerom k nemu a povzdychla si. Musela som sa kľudniť. Aspoň pre tento raz. Zľahka som sa oprela čelom o strom. Dôležité bolo zostať teraz pokojnou, cítila som, ako sa mi zatemňuje myseľ. Nie, dneska nie...Nepremením sa, nepoddám sa tomu. Udrela som prudko dlaňou do stromu, ten sa následne prelomil napoly a spadol. Účinná metóda, ako sa upokojiť. Cítila som, ako mi bije srdce pomalšie a pomalšie, až sa ustálilo na normálnej rýchlosti.

pro **Rin'ne** Tue Dec 16, 2014 8:36 pm

Napriek faktu že Shinobi pred ňou sa správal ako úplný idiot, ani ona si nemohla uvedomiť v akom je nebezpečenstve. Atmosféra začala hustnúť každým pohybom, nie kvôli tomu že sa znova začalo zmrákať, ale práve kvôli tomu že sa z Yoru uvolňovala prírodná čakra. Naozaj obdivuhodná sila, možno práve preto práve v dnešný pokojný deň kedy sa zdalo že sa ukončí bez nejakého zádrheľu, narazila na postavu ktorá by mala mať v budúcnosti vplyv na dianie vo svete Shinobi. Tak sa aj stalo, návrat Mauren a následné rebélie v okolí dali jasne najavo, ako sa začali zgrupovať pod jednu vlajku, čo by mohlo byť devastujúce pre slobodné zeme. A bol to práve Rin´ne ktorý sa rozhodol zhromaždiť tých najlepších pod jeho vlastnú vlajku, pretože jeho plány boli úplne iné. A vtedy keď sa rozhodla že psotavu pred sebou Yoru napadne, mužovi sa v oku prebudilo temno.

„Banzáááááááíííííííí!“ Zakričal tentoraz od strachu. Rukami si tajomná postava nevysvetliteľne prikryla tvár, napriek faktu že ona samotná za použitia Genjutsu: Sharingan zastavila samotnú Yoru ktorá si až po náhlom zastavení uvedomila že na malý okamih zahliadla v diere ktorú mal v maske, niečo podivné, niečo červené a temnejšie ako jej vlastné oči. Nemohla však ani tušiť že sa jednalo o bájny Mangekyou Sharingan, ktorý Rin´ne použil na obranu pred jej úderom, vďaka ktorému by jeho maska praskla a on ešte nebol pripravený vrátiť sa na svet. Avšak, podnietil jej hnev tým, že po tom čo ju paralyzoval, mal chvíľku čas nato aby ju pravým hákom udrel do brucha a následne ju to odhodilo o pár metrov dozadu aby mal samotný priestor.
„Haháááááá! Myslela si si že ma naozaj dokážeš premôcť? Mňa? Mocného Rin´neho?! Najväčšieho Shinobiho aký chodil pod slnkom?! Nebuď smiešna!“ Znova zakričal spod masky naozaj obdivuhodne detským a veselým hláskom, pri ktorom ešte viac vreli nervy, následne čoho sa sám rozbehol proti nej, v naozaj podivnej bojovej póze pri ktorej nie je potreba podotýkať že vyzerala naozaj smiešne, následne čoho sa však hlupák potkol o vlasný plášť a pristál priamo na zemi kde sa rozplazil ako nejaká placka, držiac si nos a kričiac od bolesti ktorú si sám spôsobil. Áno, tento Shinobi bol isto schopný zabiť aj sám seba, tak ako to, že ju dokázal zastaviť?

pro **Yoru** Wed Dec 17, 2014 7:17 pm

Naozaj ma prekvapilo, že som sa zastavila tesne pred ním, a hlavne keď som v jeho očiach zahliadla niečo červené. Kto bol zač? Snažila som sa pohnúť, ale nešlo to, len som tam nečinne stála a pozorovala ho nie príliš kamarátskym pohľadom.
Jeho sila bola nepochybne veľká, keď mi vrazil takú, že som odletela pár metrov ďaleko, ale tej mojej sa nemohla rovnať. Toto však nemal robiť. Nahromadilo sa vo mne také veľké množstvo negatívnych pocitov, že nech už som sa akokoľvek snažila ovládnuť, nešlo to. Zaťala som ruky v päšť, po čele mi stieklo niekoľko kvapiek. Moje telo začalo reagovať na tú prírodnú chakru, menilo sa, rôzne formovalo, koža tmavla na tmavo modrú, vlasy sa predlžovali a sčervenali. Tvár som si zakryla rukami, kým som teda ešte bola schopná vôbec normálne myslieť. Ale ustupovalo to. Cítila som, ako sa mojamyseľ stráca a nahrádza ju niečo, čo by sa dalo nazvať čírym šialenstvom. Zaujímavosťou bolo, že som si neprechádzala štádiami, ako to zvyčajne bolo, tentoraz som okamžite nabrala podobu monštra. Udrela som rukou do zeme, čím sa okolo mňa rozvíril prach. Medzitým som vstala. Moja premena nebola ešte dokončená, dorastli mi ešte veľké krídla, rohy, bielka mi sčernali a oblečenie...To sa jednoducho roztrhlo a padlo na zem, pričom ho nahradili rôzne útvary podobajúce sa brneniu, ktoré ma zakrývali len zľahka. Napokon som ešte po celej dĺžke chrbta mala zvláštne výrastky, z ktorých sa neustále vypúšťala chakra. Slúžilo mi to k tomu, aby som mohla zvýšiť svoju aj tak vysokú rýchlosť pri skokoch a podobne.

Údolí Konce Tumblr_mco8wjKflF1rt3xvfo1_500

Uprela som naňho priam šialený pohľad a uškŕňala sa ako magor, ako úplne nenormálna, vlastne v tomto konečnom štádiu som nenormálna aj bola.
Nečakala som na nič, vystrelila som proti nemu s takou rýchlosťou, že ma mohol sotva vidieť, pripravená mu takú vlepiť, že by sa omažite zložil na zem. Nevedela som samozrejme, kto to je ani aké má schopnosti, ale to by mi bolo aj tak k ničomu. Nepremýšľam, len útočím.

pro **Rin'ne** Wed Dec 17, 2014 7:49 pm

Ani samotná Yoru si nedokázala predstaviť, že práve o túto formu maskovanej osobe išlo. Chcel vidieť ako sa dokáže premeniť, a akú má v tejto forme silu, aká je schopná a čo s tým dokáže urobiť. Dobre vedel aká je jeho sestra plnohodnotná Kunoichi a tiež vedel kto stráži poklady Rikkuda Sennina. Nato potreboval nie len svoju silu, práve preto chcel otestovať samotnú silu Yoru, pretože vedel že jej ohromná a jedinečná schopnosť vstrebávať prírodnú čakru bude kľúčom k získaniu síl na ktoré nedokázal šiahnúť ani Asura. Musel si ju otestovať osobne, musel ju vidieť, preto už veľmi dlhú, napriek faktu že ona ho samotná nikdy neucítila, ju už dávno sledoval a zháňal si informácie. V tomto svete, ak máte informácie, máte všetko. Tie sú dôležitejšie ako nejaká čakra alebo mocné techniky. A to sa práve ukázalo, keď sa začala so zúrivosťou meniť v beštiu.

„Tak toto je tá tvoja forma démona.. Myslím že tentoraz nebude príliš múdre robiť zo seba hlupáka, kým sa neukľudníš..“ Aj jemu bolo jasné aké možné nebezpečenstvo mu hrozí, napriek faktu že ju silou prevyšoval, tiež si uvedomoval ako má málo času a že jeho plná sila zanikla pri súboji s bratom. Pomaly vstávajúc a otrepujúc si plášť na ňu pohliadol Sharinganom, prezerajúc si jej kompletnú premenu v niečo, čo ešte nikdy v živote nevidel. Zahliadnuť túto formu beštie bola v Shinobi svete rarita, pretože takých ako Yoru bolo málo, ak už ona samotná nebola posledná svojho druhu.
„Tá rýchlosť!“ Z hlasu bolo jasne poznať prekvapenie, keď sa takmer v okamihu dostala pred neho a udrela. Stačilo tak málo a neznámy Shinobi v ešte podivnejšej maske, ktorý sa doteraz správal ako totálny idiot, by ležal s prerazenou hruďou na zemi v kaluži krvi. Nebyť Sharinganu, aj on si uvedomoval aké nebezpečenstvo by mu hrozilo keby nedokázal sledovať jej údery, a tak v poslednej sekunde unikol jej drvivému útoku. Po pristáti však zahliadol na svoj bok a hneď ho všetka sranda prešla. Vyhol sa jej, bol si tým istý, avšak.

„Je tak rýchla že aj môj Sharingan nedokázal pokryť útok. Ak ju chcem začať sledovať, musím ju prestať podceňovať. BojovaŤ s ňou na blízko by bola v tejto fázi hlúposť, budem si musieť od nej udržiavať odstup.“ Cítil to čo videla ona, prešla mu po boku a roztrhla mu opasok na jeho podivnom plášti. S tým nerátal, preto v tom istom okamihu ako dopadol k zemi už mal poskladané pečate, po ktorých som vypustil z úst guľu. Jednalo sa o techniku Katon: Gōkakyū no Jutsu po ktorej som vyslal ohromnú guľu jej smerom. Či sa už jej vyhla, alebo nie, okamžite nato ako prešla a ona sa jej nejako vyhla, zrušila ju, uvidela niečo čo nečakala. Potlačil som vlastné myšlienky a sám som na ňu zaútočil priamo bojom tela na telo, držiac v ruke podivnú kosu a v druhej som držal podivný kosák. Mal som poistku, chcel som ju poraziť tretím útokom, avšak tento útok bol len druhý.

pro **Yoru** Wed Dec 17, 2014 8:10 pm

Nevedela som, čo robím. V tú chvíľu som ani poriadne nevedela, kto som. Jedinou mojou prioritou bolo zabiť ho, týrať ho, odseknúť mu hlavu, čokoľvek. Ani si neviete predstaviť, aká vlna hneva mnou prešla, keď som si uvedomila, že som ho nezasiahla tak úplne.
Nebol to však koniec. Nemienila som prestať bezhlavo útočiť. Potichučky som sa rozosmiala, pričom som pozorovala ohnivú guľu.
Úbohé. Môj hlas sa trochu po premení zmenil, možno to bolo i tým chechtaním. Pre mňa to bola len zábavná hra. Prišlo mi vtipné, ako niečo takéto mohol proti mne vôbec vyslať. Vyskočila som prudko do vzduchu, možno si myslel, že guľu len tak preskočím a potom sa naňho rozbehnem, ale to by sa mýlil, pretože som nasmerovala svoje výrastky alebo kanóny, ako som ich zvykla nazývať, tak, aby ma mohli vystreliť proti nemu. Chakra, ktorá odtiaľ prúdila von v tej chvíli zapôsobila ako nitro. Jednoducho som proti nemu vo vzduchu vystrelila ako raketa, pričom sa moja ruka zmenila na sekeru. Presne tak, vedela som manipulovať so svojim telom, škoda len, že som sa nedokázala ovládať, aspoň nie teraz.
Všimla som si, že sa tiež rozbehol proti mne, čo ma prinútilo žiarivo a nenormálne sa usmiať. Kto vie, či bude vedieť odolávať takej sile, akou oplývam, hlavne vo vzduchu, kedy využívam tie svoje kanóny, odolávať.

pro **Rin'ne** Wed Dec 17, 2014 8:42 pm

Rin´ne, nie, Indra, bol majstrom čo sa týkalo ohnivých techník. Jeho techniky mali tera väčšiu prieraznosť a taktiež plochu a silu, než u iných, bežných užívateľov, presne ako jeho povaha. Presne ako sa dalo očakávať, bol to nespútaný element. A taktiež aj jeho krok bol taký ako sa dalo očakávať. Vždy myslel dopredu, myslel na ťahy súpera a to ako ich môže využiť proti nemu ale Yoru bola iná. Jednala inštinktívne, takže bolo naozaj ťažké ju nejako prečítať a taktiež očakávať jej kroky dopredu. Avšak, sila Sharinganu netkvela len v tom že bolo úžasné mať takéto oči. Tok čakry, rovnako aj schopnosť predvídať a zároveň bolo schopné vsugerovať iným myšlienky. Vzápetí, dokázalo skopírovať akúkoľvek techniku a pohyb a vďaka tomu bol užívateľ Sharinganu schopný sa prispôsobiť súperovi a bojovať s ním na vyrovnavajúcej, ba čo viac, dokonca aj prevyšujúcej úrovni. Pretože ak by sa Yoru dokázala ovládať, stala by sa z nej impozantná Kunoichi, schopná prevýšiť Kágov.

„Úžasné..“ Prehovoril takmer okamžite potichu keď sa k nemu, s rukou ktorú už mala v tvare sekery, dostala. Bolo počuteľné ako ho fascinuje Yoru, ktorá sa dokázala správať napriek svojej beštiálnej podobe tak racionálne, no napriek tomu príliš riskovala a nedokázala premýšľať. Stále len jednala na základe jedného kroku, neschopná myslieť na súperove ďalšie. Práve preto ho to fascinovalo. A čo bolo ešte viac fascinujúce, tak jeho pohľad, v ktorom mohla na chvíľu zahliadnuť ešte väčšiu beštiu ako bola ona samotná. Len stotina, stačilo to nato aby sa jeho kosa zasekla o jej sekeru a on ju rukami chytil. Doslova a do písmena ju chytil.

„Katon: Gōka Mekkyaku “ Prehovoril nahlas za ňou. Až teraz bolo jasné aj pre ňu, napriek jej beštiálnej forme, že ide naozaj do tuhého. Súper proti ktorému bojovala nebol nejaký hlupák, svojich čias patril k najlepším Uchíhom aký chodili po tejto zemi. Ešte roky dozadu a patril nie len k elite Konohy, ale aj sveta. Stratil veľa moci, ale to mu nerobilo problém. Stihol po vyslatí gule, na malý okamih keď stratila s ním očný kontakt vytvoriť pár pečatí a vymeniť sa s klonom. Ten teraz držal Yoru v náručí pričom pravá postava stála za ňou a vyslala na ňu majestátny oheň. Oheň ktorému sa nič nedokázalo rovnať. Oheň, pri ktorom drásali nervy a zem sa pálila do biela, s ohromnou plochou. Posielal to spoza nej, a malo to tak obrovskú šírku a výšku, až by normálny človek žasol. Táto technika ohňa, preto bol Uchíhom prezývaným "Ten, ktorý skrotil oheň".

pro **Yoru** Wed Dec 17, 2014 9:05 pm

Nepremýšľala som nad tým, ako je možné, že v takej sile zastavil moju sekeru. Jedno však bolo jasné, a tým bol to, že som mala jednu ruku voľnú, ale on, alebo skôr jeho klon, nie. Preto sa moja druhá ruka okamžite zmenila na čepeľ, ktorá ho doslova prepichla, pričom sa moje telo opäť začalo meniť. Nepotrebovala som žiadne pečate k tomu, aby som na sebe vytvorila špeciálne brnenie, chrániace moje telo pred akýmkoľvek typom útokov.
Vzhľadom k tomu, že som to nemala teraz tak úplne v hlave v poriadku, bola som schopná všetkého. Nemala som veľa času, ale pre mňa to nebola nevýhoda. Prudko som sa otočila a vyrazila proti ohňu, pričom som pred sebou utvorila veľký štít, z vlastných rúk a s týmto som cezeň preletela. Doslova. Obrovskou rýchlosťou, čiže sa ten môj štít, ktorý bol tak nejak zvláštne zakryvený, aby ma chránil zo všetkých strán, okrem teda tej časti za mnou, sa ani nestihol rozpadnúť, alebo skôr, zhorieť. Trochu mi tie ohne prepálili brnenie a spôsobili popáleniny na nohách, ale bolo mi to jedno. V tomto štádiu som nevnímala bolesť, city, nič, okrem túžby po krvi. Brnenie sa na tom mieste ale okamžite obnovilo, čo mohlo toho človeka prekvapiť. Moje brnenie bolo nepoškodené, preto mu logicky muselo napadnúť, že na mňa tie ohne snáď ani nepôsobili. Nemal šancu vôbec o tej popálenine vedieť, hlavne keď na mne nebola vidieť ani známka bolesti.
Hneď po tom sa brnenie rozpadlo, avšak naďalej som pokračovala v lete smerom k nemu, pripravená mu rozbiť hubu opäť pomocou sekery. Tentoraz som do toho mienila dať oveľa väčšiu silu, takú, že by mu ani tá jeho kosa nepomohla.

pro Sponsored content

Údolí Konce

Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce