Yoru[S-rank]

Tieň. Zlo. Slúžka smrti, oddaná samotnému satanovi. Temnota, ktorej meno mi prischlo ako prezývka. Som tá, o ktorej nikto nič nevie. Moja minulosť je zahalená rúškom temnoty, rovnako ako moje nevídané schopnosti. Nevedia, aké je moje skutočné meno, ani môj pôvod. Som tá, ktorú nikto z ničoho neupodozrieva, kľučkujem pomedzi ľudí bez toho, aby na mňa niekto strhol svoju pozornosť. Som len obyčajný tieň. Kráčam za vami a nemáte o tom ani tušenia, sledujem vás, ale vy si to nevšímate, pretože si myslíte, že to je len prelud vašej mysle. Vraždím, kedy sa mi zachce. Alebo presnejšie, kedy sa zachce zlu uväznenému v mojom vnútri. Prúdi mojimi žilami, pripravený kedykoľvek mi zatemniť myseľ a premeniť na ma vašu nočnú moru. Nikto netuší, že práve ja som tá, ktorá po nociach vraždí dokonale, bez jedinej stopy. Predo mnou nie je nik v bezpečí. Mnohí mi veria, veria môjmu svetlejšiemu ja, som ale žena dvoch tvárí, čo si neuvedomuje nik. Možno preto mnohí prišli o život. A monštrum vo mne z toho má náramnú zábavu.

MENO A PRIEZVISKO
Neznáme

PREZÝVKA
Yoru

VEK
Neznámy, ale odhaduje sa jej asi 28 rokov

HODNOSŤ
Člen organizácie, A-rank *

POHLAVIE
Ženské

MIESTO NARODENIA
Neznáme

TERAJŠÍ POBYT
„Všade“

KLAN
Neznámy

*Nie je označená za Nukenina, pretože nikdy nebola vedená v spisoch ako Shinobi/Kunoichi a žila mimo veľkých území a Shinobi dedín

Yoru nepúta pozornosť kvôli tomu, že rada nosí plášte s kapucňou. Avšak ak by sa odkryla, stala by sa stredobodom pozornosti. Nepodobá sa bežnému človeku. Má prirodzene čierno-biele vlasy, siahajúce po pás, a rovne zostrihanú ofinu, ukrývajúcu celé čelo. Neprirodzene smaragdové oči vyžarujú hranú láskavosť a priateľskosť. Tvár je bledá, často sa v nej zračí taká detskosť, ak na vás upriami vážny výraz, pripomína porcelánovú bábiku. Neexistuje jediná chybička, má dokonalé a výrazné črty tváre, pery nie sú príliš úzke ani široké, také akurát. Často sa skrivia do úsmevu, kedy Yoru ukáže svoje biele zúbky, stoličky sú mierne zaostrené. Kým ostatní ľudia to vnímajú prirodzene a myslia si, že to tak má už od narodenia, Yoru veľmi dobre vie, že to tak nie je. Dôvodom tohto, ako aj jej exotického vzhľadu, je pravdepodobne práve jej vrodená schopnosť Senninka, ktorá v oficiálnych zdrojoch ani neexistuje, pretože je o nej žalostne málo informácií. Alebo skôr, žiadne. Yoru je stredne vysoká, jej rast sa ukončil na 172 cm, jej váha sa pohybuje okolo čísel 49-51 kg. Je štíhla. Čo sa ale nedá povedať o jej vyvinutých prednostiach, ktoré zvyknú pútať pozornosť mužskej populácie kedykoľvek je oblečená do trička s výstrihom, či čohokoľvek iného, čo im poskytuje „náhľad“. A v čom je možné Yoru vidieť? Ako som už vyššie spomínala, chodieva oblečená v dlhom plášti s kapucňou, ktorá ukrýva jej tvár pred zvedavým zrakom ostatných. Pod ním nosieva zväčša len nejaké tmavé oblečenie, zväčša len nejaké tričko a nohavice, nič nezvyčajné. Nepotrebuje chrániče. Ani brnenie. Podľa jej slov jej k ochrane stačí aktivácia Senninky.

Yoru je pravdepodobne jeden z prvých ľudí, ktorý má tú príležitosť ovládať i inú chakru, než tú klasickú modrú, a to prírodnú. Umožňuje jej to predovšetkým jej vrodená schopnosť zvaná Senninka, o ktorej existencii sa dodnes pochybuje, pretože o nej neexistujú žiadne záznamy, dokonca ani o ľuďoch, u ktorej by sa niečo takéto prejavovalo (Okrem klanu Rokogu).

Ako som už teda spomínala, o Senninke neexistujú oficiálne záznamy, nič, čo by dokazovalo jej existenciu. A predsa, existuje. Po celom svete sa objavujú výpovede ľudí, ktorí sa stali svedkami besnenia znetvorených monštier. Nikdy sa však nenašli dôkazy, pretože vyšetrovatelia nenašli ani stopu po niečom tak ohavnom. Nie s takými prostriedkami.
Senninka má už podľa názvu čosi podobné so Senjutsu a Sennin módom. Je to reakcia na prírodnú chakru, ktorú užívateľ čerpá, nepotrebuje nad tým stráviť nejaký čas, ako to zvyčajne pri Sennin móde býva. Dôsledkom využívania tejto vrodenej schopnosti je prudko zvýšená sila, rýchlosť, výdrž a reflexy. Presne tak, ako je to v Sennin móde. To je ich spoločná vlastnosť. Avšak, existuje istá odlišnosť. Užívateľ po aktivácii okamžite mení postupne svoj vzhľad, ktorý sa u každého jedinca líši, jeho pokožka stmavne, oči sčernajú a vlasy sa predĺžia, prípadne zmenia svoju farbu, celkovo získa iný vzhľad, pripomínajú démonov, možno preto ich tak mnohí ľudia označujú. Teda aspoň tí, ktorí sú presvedčení o tom, že ich videli. Sú schopní vytvárať rôzne zbrane namiesto končatín či iných častí tela. V tomto „móde“ sú ich techniky silnejšie.
Je tu ale jedno riziko. Kedykoľvek sa užívateľ premení úplne, tak trochu stratí svoj rozum, síce je možno schopný jakž takž premýšľať, ale je šialený a nebaží po ničom inom, než po krvi. Je mimoriadne ťažké túto vrodenú schopnosť plne ovládnuť, zvykne sa aktivovať podvedome i sama od seba pri veľkom citovom rozpoložení.

Mala by som tu ale spomenúť, že bez Senninky je schopná Yoru využívať prírodnú chakru v omnoho menšom množstve, než s ňou. Tento fakt ale neznamená, že jej využíva málo, navyše s ňou môže podporovať druhých, trebárs tým, že ich techniku touto chakrou posilní.

Možno sa pýtate, čo je vlastne jej hlavným zameraním? Jednoznačne Taijutsu, rýchlosť a sila, v ktorých vyniká predovšetkým po aktivácii Senninky. Zaujímavosťou je, že Yoru nikdy nebola vychovávaná v duchu Shinobi, preto všetko, čo dnes ovláda, dosiahla sama študovaním a učením sa od iných. Tá žena má jednoducho talent, a veľký. Okrem toho, ovládla i pár techník, ku ktorým by nikdy nemala mať prístup. Ako to dosiahla, zostáva pre iných ľudí dodnes záhadou.

Yoru je inteligentná osoba. Premýšľa i tam, kde to ostatní považujú za zbytočné. Každý jej krok je dopodrobna zvážený a naplánovaný. Vždy počíta s možnými rizikami, ktorým sa viac menej ani nevyhýba, ale skôr vymýšľa ďalšie plány v prípade, že jej ten hlavný nevyjde tak úplne podľa jej predstáv. Svojim problémom sa stavia čelom a neuteká od nich. To je pravidlo, ktoré ju v súčasnosti sprevádza.

Napokon sa tu ukazuje ešte jedna schopnosť, ktorou Yoru oplýva. Nikto o tom síce nevie, ale Yoru dokáže komunikovať so zvieratami a taktiež ich využívať ako špehov. Vďaka tomu je informovaná i o takých veciach, ktoré by sa bežne k jej ušiam nedostali.

Nechcela som už viac utekať. Nechcela som viac trpieť. Hnev sa vo mne nahromadil, zatemňoval mi myseľ. Nemyslela som normálne. Ovládla ma túžba po krvi. Zastavila som sa. Privrela som oči a zhlboka sa nadýchla.
„Tam je! Chyťte ju a okamžite upáľte!“ Prikázala muž s pochodňou v ruke trom ďalším. Myslela som si, že ľudia už neveria na čarodejnice a nepraktikujú upaľovanie. Mýlila som sa. Stále tu existovali takí, ktorí verili v Boha, kresťania, a verili, že konajú dobro.
Tí traja sa ku mne prudko rozbehli. Počula som to. Bola noc, preto keď ma zviazali, nevideli moje čierne bielka okolo očí a šialený úsmev. Ťahali ma, ale ja som stála na mieste a zapierala sa. Preto ma prudko potiahli za vlasy, surovo, až som zaklonila hlavu a uprela zrak priamo na jedného z nich. Dívali sa na nich krvavo červené oči, preto vykríkol a okamžite ma pustil.
„Je to démon! Privolala svoju silu!“
Druhý bol asi tupý alebo slepý, neviem si to vysvetliť. Jednoducho si to nevšimol a ukázal na druhého, či je šibnutý. Nebol. Videl správne. V tú chvíľu jeho celú lebku zospodu prepichla dlhá čepeľ, ktorú som následne vytiahla. Okamžite padol k zemi. Bol mŕtvy. Svojou zvýšenou silou som pretrhla laná a otočila sa k tým dvom, ktorí ma so strachom pozorovali.
„Čo vravíte teraz, hm?“ Prehovorila som k nim so širokým úsmevom. Bola som iná. Z chrbta mi trčali dve obrovské krídla, moja pokožka bola tmavomodrá, na čele mi vyrástli obrovské rohy, z úst vyčnievali tesáky, šaty sa mi roztrhli a padli na zem, miesto nich  mi chúlostivé miesta pokrývalo „brnenie, utvorené rovnakým spôsobom ako čepeľ na ruke, ktorá sa mi vzápätí premenila späť na ruku. „Stálo vám to za to?“ Pokračovala som a vykročila smerom k nemu. Jeho podriadený, ktorý tu bol s nami a podieľal sa na mojom zviazaní, sa ku mne rozbehol s katanou v ruke, ale tá sa len odrazila od miništítu na mojom predlaktí, následne som ho chytila pod krk a zaryla mu doň ostré nechty. Vzhľadom k tomu, že som mu poškodila tepnu, krv začala striekať a chudák chlap sa dusil vlastnou krvou. Odhodila som ho na stranu a rozosmiala sa.
„Odíď, Satane!“ Skríkol na mňa posledný a vytiahol kríž. Ten som mu vytrhla z ruky a usmiala sa.
„Ách, tá vaša naivita. Kde je tvoj Boh, keď potrebuješ zachrániť? Hm? Ja ho tu akosi nevidím!“ Opäť som sa rozosmiala a len sledovala, ako sa odo mňa snaží ujsť. Určite bolo preňho prekvapením, keď som zrazu stala pred ním. Prudko som ho zdvihla do vzduchu, držiac ho za hlavu.
„Nič som vám neurobila. Snažila som sa vám pomáhať. Ale to už je preč. Už po ničom takom netúžim. Nikdy viac! Ste len nevďačné tvory, ktoré si nevážia to, čo majú!“ V tej chvíli som mu doslova rozpučila hlavu. Praskanie kostí bolo pre moje uši rajskou hudbou, prinášalo mi to potešenie. Roztúžene som si povzdychla, odhodila jeho telo do jazera a jednoducho odišla. Bez známky súcitu, len s blaženým úsmevom na perách.