Budova Mizukageho

pro **Rei Hoozuki** Sat Dec 06, 2014 5:58 pm

Jedno veľmi nudné miesto, kde nikdy nikto nechce tráviť svoj čas. Kancelária Mizukageho je však napriek tomu veľmi dôležité miesto, s kopou papierov. Mizukage tu vybavuje mnohé papiere, dáva odmeny, priraďuje misie. Vždy keď hľadáte Mizukageho je na 90% tu alebo tu nájdete jeho zástup. Zatiaľ tu nie je sekretárka, ale to sa môže zmeniť. Kancelária je zatvorená v nočných hodinách a je strážená. Občas tu je Mizukage aj cez noc. Kancelária je jednoducho zariadená. Je z nej vidieť celé okolie. Nachádza sa v centre Kiri v hlavnej budove. Kancelária je umiestnená takmer na najvyššom podlaží.

pro **Rei Hoozuki** Sun Dec 14, 2014 8:46 pm

Prišiel som do svojej kancelárie, kde ma zaisto čakala hromada papierou. Chcel som ísť domov, predsa len, mal by tam byť Akio. Po otvorení dverí ma nepotešil môj pohľad na papiere. Nuž prevrátil som očami a sadol si za stôl, pomaly som začal vypĺňať rôzné papiere. Ešte stále som nemal sekretárku, ktorá by sa tu slušne hodila. Spísal som aj rozkazy na to, vytvoriť vianočnú výzdobu, blížili sa predsa Vianoce, a preto som plánoval aj takú výzdobu dediny. Nič lepšie som na práci nemal, v okolí vládol pokoj. Poslal som pre pár ľudí a dal im príkaz, aby zohnali ten najviac cool vianočný stromček do Kirigakure no Sato. Znova som sa posadil a čosi stále robil...

pro **Akio Sakkaku** Mon Dec 15, 2014 5:49 pm

Nepotreboval som niečo hovoriť, a tak som po celú cestu mlčal. Takto mi to vyhovovalo, bol som príliš veľký asociál a veľmi nerád som s niekým sa rozprával alebo bol v niečiej spoločnosti. Nenávidel som to. Preto mi vyhovovalo že ma nenútila sa s ňou rozprávať. A tak sme šli priamo cestou, cez hlavnú cestu Kirigakure odkiaľ na nás hádzali pohľady. Bol som len Chunín ale vďaka otcovmu postaveniu som bol dosť známy, nevšímal som si však pohľady nikoho. Pohľad som mal uprený len na budovu, ku ktorej sme po chvíli došli. Pocítil som príval tepla, keď som vstúpil cez dvojkrídlové dvere dovnútra, pretože vonku sedela hustá hmla ktorá pri dotyku mrazila. Stačilo výjsť zopár schodov, kým sme sa objavili pred dverami, kde mohutným názvom písalo "Mizukáge". Jemný tón klopania na dvere dal Mizukágemu jasne najavo, že za dverami niekto čaká.

pro **Atsuo Hoozuki** Mon Dec 15, 2014 6:03 pm

Přišourala jsem se tedy postupem času ke kanceláři. Na hlavě sluchátka jsem ignorovala okolní prostředí. Předvánoční frmol který byl všude kolem jakoby prolítl kolem mě. Přeci jen mi vánoce byli celkem mimo. Neměla jsem je s kým slavit. Od té doby co si otec našel novou manželku jsem s nimi moc času netrávila. A já jsem nikoho neměl od té doby co...
Zatřásla jsem hlavou a sledovala jsem dveře čekajíc až vyleze.
Hlasitě jsem si oddechla. Nesnášela jsem čekání. Byť jsem tu sotva byla sotva pár chvil tak jsem nervózně přešlapovala na místě. Nebylo nic horšího než čekání.
"Aspoň že tu nejsou fronty." zamumlala jsem si pro sebe a pomyslela na fronty. Jak já nesnášela fronty...

pro **Rei Hoozuki** Mon Dec 15, 2014 6:17 pm

Zo zbytočnej práci v kancelárií ma vyrušilo klopanie. Celkom príjemné vyrušenie od nudnej práce, ktorú som teraz robil. ,,Ďalej!" Povedal som trošku hlasnejšie. Na dnes sa mi už nechcelo naozaj nič robiť, predsa len v kancelárií som presedel snáď večnosť.. Ani neviem, kedy som naposledy videl Akia, mal by som sa mu viac venovať. Sídlo klanu som nenavštívil tiež dlho a predsa som bol vodca klanu, celkom som flákal svoje funkcie, ale bolo to pre väčšie dobro dediny. Vlastne mi na tom moc nezáležalo, Akia som naučil, ako sa má o seba postarať a o klan som sa nebal, predsa len tam som vyrastal a viem, že oni si vedia poradiť v každej situácií. Naviac povedzme to tak, že mi to bolo momentálne celkom jedno, bol som dosť ľahostajný.

pro **Akio Sakkaku** Mon Dec 15, 2014 6:33 pm

Vstúpil som dovnútra a môj pohľad padol na osobu sediacu uprostred kancelárie za obrovským stolom. Tento pohľad vo mne vždy vyvolal hrdosť ale aj úzkosť zároveň, a tak som len potichu vošiel do kancelárie kde som sa hblokým úklonom sklonil na znak úcty pred Mizukágem, pričom som hlavu nechal dole oveľa dlhšiu dobu ako sa prejavovalo väčšinou. Nato som pohľad zdvihol a zahľadel sa mu do očí no ustúpil som aby mohla vojsť Atsuo. Neoslovil som ho, ani som neprejavil nijaký cit. On ma poznal, nebol som človek ktorý to robil, dokonca som ho nikdy neoslovil otec aj keď medzi ľudmi som s tým problém nemal. Skôr to bol rešpekt ktorý ma nútil prejavovať voči nemu autoritu Mizukágeho a nie otca, ale čo nikto na svete nevedel boli hlboké city voči nemu. Preto som sa rozhodol ísť cestou rešpektu. Neozval som sa ale aj kvôli tomu lebo sa mi zdalo že Atsuo má niečo naliehavejšie ako ja.

pro **Atsuo Hoozuki** Mon Dec 15, 2014 6:52 pm

Následovala jsem tedy Akia dovnitř.
Už bylo na čase. opět jsem procedila mezi zuby jako bych tam snad čekala půldruhého měsíce. Stála jsem tedy po jeho boku pozorovala jsem jeho úklon načeš jsem mávla na pozdrav a řekla "Yo." jakoby to snad byl někdo jinej než Mizukage. No pro mě to byl někdo jiný. Pro ostatní to byl "Velký Kage" chlouba naší vesnice a blá blá... Znáte to jak to chodí. Pro mě to byl Rei. Bratranec a Vůdce mého klanu. Proto to neformální pozdravení. Ne že bych ho nerespektovala! To ne! Jen jsem prostě svoji autoritu projevovala jinak.. A navíc pohled na Akia mi ještě víc dokázal jak směšně to vypadalo. Sakra vždyť on byl jeho syn!... tak trochu. Měl by za ním přijít s výkřikem "Tatí!" a hodit mu na tvář hudlana. Ne aby tady stál rovnej jako prkno jako kdyby právě viděl dalajlámu.
Jelikož Akio nic neříkal tak jsem vytušila že je řada na mě. Sundala jsem si tedy sluchátka a řekla.
"Potřebuju nějakou práci. Je tu moc nuda... Taky... kdy si myslíš že by byla vhodná chvíle mi taky jeden předat?" zeptám se a ukážu směrem na Samehadu. Když jsem se sním o tom bavila naposledy řekl "Až přijde vhodná doba"... nebo něco na ten způsob. Bylo mi jedno jakej z nich mi strčí do ruky. Zbraně a bojová umění jsem milovala takže bylo celkem pochopitelné proč jsem toužila po jedním z těchto krasavců. Nespěchala jsem na to. Mohl mi ho dát za týden nebo za rok... Chtěla jsem jen nějaký ujištění že jsem stále v užším výběru.

pro **Rei Hoozuki** Mon Dec 15, 2014 8:33 pm

Prišli mi tu do miestnosti dve osoby, Akio, osoba, ktorá ma chápala asi najviac zo všetkých v dedine. Atsuo, sesternica, poznal som ju už dosť dlho. Vlastne od jej narodenia. Popravde, na Akia som mal hneď desiatky otázok, predsa len, za tie posledné roky čo som ho vychovával mi bol blízky, dalo by sa povedať, že je to môj syn, ale nikdy som mu tak nepovedal, vždy som ho volal Akio. No bola tu ešte Atsuo, jedno dievča, celkom pohodové s veľkým talentom v našom klane. Akio jej nechal priestor, pozdravom Yo mi len dala najavo aký je jej postoj ku mne, vlastne ona mala svojský postoj ku mne, predsa len poznal som ju naozaj dlho, a tak som jej pozdrav akceptoval, u iných by som to neakceptoval. Tu bol vidieť kontrast týchto dvoch postáv, môj vlastný syn sa mi poklonil a moja sesternica ma pozdravila so slovíčkom ,,Yo"... Boli to dva čisté protiklady... "Zdravím, oboch." Zneli moje prvé slová po žiadosti Atsuo. Chvíľu som sa na nich pozeral a bolo tu ticho. Akio, vypadal, že pred hodinou, možno dvoma bojoval, mal nejaké povrchové zranenia. "Atsuo, trpezlivosť a to, že sa preukážeš ako veľmi dobrý shinobi, to ti prinesie ten meč, šancu získať ho má každý, ale málo kto si ho zaslúži." Zneli moje nasledujúce slová, k misií som sa ešte nevyjadroval, potreboval som si premyslieť, kam Atsuo pošlem, teda ak ju niekam pošlem. [color=#0000FF]"Akú misiu by si chcela?"[/color] Znela moja otázka a bez slov som čakal na odpoveď.

pro **Atsuo Hoozuki** Mon Dec 15, 2014 8:48 pm

"Hm... jasný..." řeknu na poznámku. Čekala jsem takovou odpověď takže ani nevím proč jsem se tvářila nakrknutě. Bylo mi "jen" osmnáct let. Byla jsem mladá život před sebou. Od života jsem nic neočekávala. Vlastně jsem se v klidu teď mohla usadit a dožít svůj život v klidu. To ale nebyl můj styl. Ten meč byla taková "symbolika" pro to, že jsem si něco zasloužila.
"Cokoliv... Teda ne úplně cokoliv. Však mě znáš. Nic u čeho bych se musela nadřít, ale nic co by mě donutilo usnout. Béčko by vyhovovalo. Pokud teda nemáš něco lukrativního." řeknu s pokrčenými rameny. Taková jsem už prostě byla. Áčko bych zvládla. Sko s pomocí snad taky. Béčko, alias zlatá střední cesta, bylo to co mě dokonale vystihovalo. Ne moc nudy né moc velká šance že přijdu o krk. Pokud by se však dostavila "nabídka co se neodmítá" volba by byla jasná.

pro **Rei Hoozuki** Mon Dec 15, 2014 9:05 pm

Chvíľu som ešte premýšľal, čo jej vybrať, napadlo ma niečo pre Atsuo ako stvorené, niečo kde sa nenadrie, bude musieť dávať pozor... I keď mohlo to byť aj viac nebezpečnejšie než sa môže zdať. "V Mizu no Kuni sa nachádza jedna veľká zrúcanina, myslím, že vieš o čom hovorím, tam kde sa občas konajú ilegálne obchody. V blízkej dobe by bolo dobre, to tam ísť pozrieť, najlepšie zajtra večer, budeš to tam počas celej noci strážiť, ak sa niekto objaví, nezasahuj, len si zapamätaj presný opis postáv.. To je celé, nenechaj sa odhaliť alebo aspoň zabiť, to je celé.." Povedal som Atsuo, prečo som nechcel aby zasahovala ? Je to jednoduché.. Ja som ilegálne obchody na území Kiri sledoval, ale nechcel som zbytočne malých obchodníkoch dávať do väzenia, šiel som po väčších obchodníkoch. Túto prácu však mala jednotka Jouninov na to určená, ja som nevedel presne všetko. "Ešte niečo Atsuo?" Znela otázka a už som len čakal na odpoveď.

pro **Atsuo Hoozuki** Mon Dec 15, 2014 9:17 pm

Ilegální obchody. Přesně podle mého gusta. Co ale do zítra mám dělat? pomyslela jsem si. Nakonec jsem se rozhodla strávit zbytek dne procvičováním techniky. Sáhla jsem si do kapse jen abych se ujistila že je tam ten svitek. Opravdu tam byl takže se aspoň můžu nudit. Poté zazněla otázka jestli je to všechno.
Kývla jsem a mávla rukou na pozdrav.
Dávej na sebe pozor. řekla jsem Akiovi a mrkla jsem na něj. Poté jsem pomalu odcházela. Ještě než jsem však odešla řekla jsem Reiovi.
"Šetři mi tam jeden z nich je ti to jasný. Pokud je rozdáš dřív než si to "zasloužím" vyrvu si ten meč přímo z rukou toho šermíře." Bylo těžké posoudit jak moc vážně jsem to myslela. Poté jsem se rozeběhla domů kde jsem nabrala potřebné zásoby. Navlíkla jsem na sebe vestu a opasek ověšený různými serepetičkami. Kouřové bomby, kapsa pro kunaie a shurikeny. Atd. Následně jsem vzala se skříně Katanu, naolejovala ji, a šla směrem k oné zřícenině.

-přesun-

-

pro **Akio Sakkaku** Tue Dec 16, 2014 3:54 pm

Tiež som si uvedomoval že môj pozdrav bol až príliš formálny, ale nech som ho bral ako som len chcel, stále bol oficiálne Mizukágem a strach z toho, že by som mu mohol takýmito výjavmi aké chcela Atsuo, mohol nejako uškodiť na povesti ma vždy držali späť. Základom však boli oči a musel to vidieť aj on sám keď do nich zazeral. To už nebol len rešpekt, klan Sakkaku má problémy s cítením lásky, bolesti, strachu, nádeje a podobne, avšak ak by to malo byť niečo takéto, aj on musel vidieť že to cítim presne tak ako by som mal. Len som mal problém to vyjadriť.
"Ja si myslím že si ho už zaslúži.." Prehovoril som, len na základe dedukcie, by už aj priemerne inteligentnému bolo jasné čo vlastne od neho požadoval. Bol to jeden z šermiarskych mečov, ktoré sa nachádzali v skladisku neďaleko a čakali kým sa nájde dostatočne skúsený Shinobi. Mali slúžiť na ochranu Kiri ale aj Mizukágeho, bolo jasné že jedného dňa požiadam o jeden z nich aj ja. Na malý okamih sa však stalo niečo divné. Zdvihol som na chvíľku ruku a takmer to už vyzeralo že naozaj sa k nemu rozbehnem od radosti že ho znova vidím, rýchlo som to zamaskoval poškriabaním sa po hlave a následným krivým úsmevom ktorý som falošne nasadil.
"Možno by tu bolo aj niečo pre mňa nie? Ja len že.. som dlho nič nerobil.." Vedel som že to bude niečo ľahšie, a chápal som to viac ako obvykle. Nepúšťal ma von pretoež som mu bol ako syn. Mizukágeho syn bol určite hlavným terčom atentátu, bola by to zbraň voči nemu. Nesmel ma púšťať von bez ochrany a často sa stávalo že ma sledovali jeho tajné jednotky. Nikdy som mu to nevyčítal aj keď som mal rád voľnosť.

pro **Rei Hoozuki** Tue Dec 16, 2014 4:30 pm

Pozeral som Akiovi priamo do očí. Osobne mal som tu misie ako stvorené preňho, ale boli dosť nebezpečné, na vonok som sa snažil pôsobiť bez citu... Pravý dôvod, prečo som ho neposielal na misiu, bol ten, že ak by sa mu niečo stalo, asi by som bol fakt vytočený a v tom prípade by na to doplatila dedina. "Atsuo je stále moc nezodpovedná, ale ten správny čas príde, len jej to ešte potrvá." Zneli moje slová, k jeho prvej reakcií, myslel som si, že viem kedy je správny čas. Ja som samehadu dostal asi v 22 alebo 23 rokoch, preto si myslím, že aj Atsuo má ešte času dosť. "No, moc misií vedľa Kiri tu pre teba nemám a neviem či sa ti chce ísť na misiu v Kiri a brať tieto misie geninom. Mal by si sa trošku zregenerovať, je vidieť na tebe, že si pred hodinou alebo dvoma dosť drsne trénoval." Asi som bol až moc starostlivý, ale tie jeho poranenia som videl celkom zreteľne. Po chvíľke som si zrazu nahlas vydýchol "Prepáč, že som vypadol z dediny tak na rýchlo..." Vypadlo zo mňa, lebo som ho nevidel už niekoľko týždňov, mám veľa práce a nevenujem sa synovi? No nie je to síce môj syn, ale už som ho tak bral. Chcel som tým naznačiť, že som jednoducho Akia zanedbával v poslednom čase.

pro **Akio Sakkaku** Tue Dec 16, 2014 4:56 pm

Všetky odpovede, všetky som očakával tak ako to povedal. To že Atsuo je nezodpovedná som vedel už v okamihu kedy som ju prvý krát stretol, pretože som sa kvôli nej stratil a ešte dva dni nato ma museli hľadať po celej Kiri. Avšak dostalo ma aj to, že mi povedal aby som sa nezúčastnil žiadnej misie. Chápal som to nebezpečenstvo, aj to v akom som bol teraz stave ale fyzické zdravie pre mňa nebola priorita. Dobre vedel akým schopnostiam vládnem.
"Si mizukáge, je to jasné že nebudeš takmer nikdy doma.." Prehovoril som, v hlase som nemal žiaden cit lebo som ešte ťažko vnímal, avšak v očiach boli známky smútku. Odkedy som ho videl na prahu dverí, prvý krát v živote, kedy sa otočil voči vlastným pravidlám aby ma zachránil a pomohol mi napriek tomu že som mal byť zabitý..
"Tak ma pošli na ťažšiu mimo moju úroveň.. Som v poriadku, zvládnem to! Alebo.. alebo.. ma pošli s niekým..!" V hlase som mal už ale trochu hnev. Aj on vedel ako na tom som s vychádzkami a veľmi rád by som vypadol. Pravdou bolo že odkedy som sa stal Chunínom, som nebol na žiadnej misii mimo dedinu, alebo niekde kde sa bojovalo. Vedel som že ma chráni, ale..

pro **Rei Hoozuki** Tue Dec 16, 2014 7:35 pm

Nie, že by som mu neveril, ale skôr som sa bál. "Bohužiaľ dnes nie." Zneli moje posledné slová, možno som spravil chybu a možno nie, ale i keď jeho boj nespočíva v jeho fyzickom stave, i ten je dôležitý a pri pohľade naňho som to radšej zakázal, niečo mi hovorilo, že to nebola správna vec, ale na druhú stranu to taktiež nebola ani najhoršia vec. Jednoducho z môjho pohľadu som ho chcel mať ešte v dedine... Nechcel som ho posielať na ťažké misie, kto vie ako by sa prejavil, predsa len Akiova povaha bola taká výnimočná... Bolo to moje rozhodnutie a už teraz som si predstavoval následky, ktoré asi nebudú také dobré.

pro **Akio Sakkaku** Tue Dec 16, 2014 8:51 pm

"Ale.." Jasne som naznačil nesúhlas, ale v tom istom momente som sklapol a sklopil pohľad pred ním. Telom mi prešla triaška. Bol to hnev, kedy som zapol dlane v päsť a následne som vrhol na Reina naozaj podivný pohľad, kedy bol konečne nie tvrdý, ale plný hnevu. Okamžite som sa na päte otočil, otvoril prudko dvere a razom som ich ohromným buchnutím zatvoril pričom sa stena zatriasla a obraz na chodbe spadol na zem. Nato som sa o dvere oprel a začal sprudka dýchať, vystrašene.
"Čo to bolo? .. To bol.. Hnev? Cítil som hnev?.." V tom som pocítil prudkú bolesť v oku následne čoho som sa od dverí odlepil a začal som neuveriteľne rýchlym tempom utekať preč. V hlave som mal len jedno, ak ma nepustí, tak proste utečiem. Ale Rei to pochopiť mohol, vedel o prekliatí klanu Sakkaku a videl, že vo mne teraz bojoval démon ktorý vie narobiť hlúposti. Bolo jasné že sa pokúsim niečo urobiť proti jeho vôli, ani mňa samotného vo sne nenapadlo že by som na férovku dokázal tak narýchlo opustiť dedinu.

~Presun~

pro **Atsuo Hoozuki** Wed Dec 17, 2014 9:18 pm

Když jsem se blížila k budově tak jsem věděla že jsem v suchu. Mise splněna na výbornou. Oddechla jsem si a posledních pár metrů jsem už jen vyklusávala. Dorazila jsem ke dveřím. Normálně bych zaklepala, teda snad, ale teď byla trochu výjmečná situace. Otevřela jsem teda dveře a došla dovnitř.
"Yo." řekla jsem směrem k Reiovi. Poté jsem si ještě jednou oddechla a řekla.
"Mise splněna. Bude se ti líbit co jsem zjistila. Teda spíš nebude. Posoudíš sám." řeknu a čekám až se mě zeptá. Hehe... pomyslela jsem si. Cítila jsem že bych si mohla lehce šplhnout. Přeci jen jsem splnila misi a ještě k tomu nad očekávání. Teda podle mě. Měla jsem ze sebe dobrý pocit. Možná proto jsem se samolibě usmívala jako měsíček na hnoji. Když jsem si to však uvědomila rychle jsem přestala. Tohle asi nebude nejlepší čas na úsměv.

pro **Rei Hoozuki** Wed Dec 17, 2014 9:29 pm

Akio sa na mňa dosť nahneval, aj by som za ním bežal, ale musel vychladnúť, to však neznamenalo nič dobré, ale predsa som ho nechal, nech si dá veci v hlave do poriadku. Preňho ešte nebol ten správny čas, veril som mu, ale jednoducho som si nedovolil ho poslať mimo dediny.
Trávil som tu naozaj dlhý čas ani som nespal, času som mal dosť pre seba, premýšľal som o Akiovi. Nikto ma nevyrušoval, až nakoniec bolo počuť klopanie, zas Atsuo. Bolo vidieť, že Akio mi nevylepšil náladu. "Nie som len Rei bratranec, ale aj tvoj Mizukage..." Nasledovala dosť ostrá poznámka k Atsuo, asi som jej chcel naznačiť, že by sa mohla správať ku mne úctivejšie. Predtým mi to nevadilo, ale teraz som bol proste mimo mojej nálady, a tak som jej to dal asi aj pocítiť. "Hovor." Zaznelo, lakťom som sa podoprel o stôl a potom som si hlavu podoprel jednou rukou. Vypadal som trochu unavene, ale inak som nedával na sebe poznať iné známky nálady. Jedna moja časť bola zvedavá, čo cez noc zistila Atsuo.

pro **Atsuo Hoozuki** Wed Dec 17, 2014 9:40 pm

"Nejsem jen tvá podřízená, ale i tvoje sestřenice." odpovím. Pravděpodobně měl špatnej den. Což mu asi teďka nepomůžu ho vylepšit.
"Čekala jsem tam jak si řekl. Zhruba před půlhodinou tam byli dva muži...." řeknu a popíši situaci. Ty dva muže co do největšího detailu. Poté řeknu jméno toho menšího. "Ten bez masky se jmenoval Nao" Nevynechám i to že měli velkou chakru... "Zcela jistě Shinobi. Ten maskovanej měl čakru zvláštní, temnou..." zaznělo. A pak jsem se dostala k tomu jak jsem seskočila dolů z věže a poslouchala jsem je.
"Takže. Ten maskovanej chtěl po něm techniku. Když ji dostal řekl "S tímto budeme schopní Kirigakure no Sato odporovat..." řeknu a odmlčím se aby ta věta měla důraz. Sledovala jsem jeho výraz a snažila se z něj něco vyčíst. Doufala jsem že mě alespoň trochu pochválí. Ne že bych o to stála ale podle mě jsem odvedla dobrou práci. Poté jsem ještě dodala.
"Poté odešel ten maskovanej. Ale ve velkým stylu. Prostě "puf" a byl pryč. řeknu a lusknu při tom prsty. Ten druhej, Nao, tam ještě byl chvíli po něm. Potom se rozběhl pryč."

pro **Rei Hoozuki** Wed Dec 17, 2014 10:13 pm

Neviem či sa Atsuo tou prvou vetou snažila len tak mi znepríjemniť ešte viac deň, ale nemal som rád, keď mi niekto protirečil a toto sa tak dalo zobrať... ľavú ruku, ktorú som mal pod stolom som zaťal v päsť a privrel oči... Potom som spracoval svoj hnev v sebe a nechal to plavať. Potom som si vypočul priebeh misie, meno Nao som už počul niekoľkokrát čo sa týkalo kriminálnikov v Mizu no Kuni. Tajomná postava mi však nehovorila nič, možno ich šéf, ktorý sa doteraz ukrýval? To bol menší problém... No nie menší, vydedukoval som z toho, že sa niečo veľkého bude blížiť. Atsuo nepočula pochvalu, nebol som ten typ, ktorý práve každému udeľoval pochvali, rozhodne si ju zaslúžila, ale nepovedal som ju. "Tu máš odmenu.. na teraz tu viac toho nemám, jedine ak by si chcela spísať správu z misie." Navrhol som a už len vyčkával na jej reakciu.

pro **Atsuo Hoozuki** Wed Dec 17, 2014 10:25 pm

Hee? Nic? pomyslím si s pozdviženým obočím. Každý den nemůže bejt posvícení.... Sakra zním jako Akio... poté zatřesu hlavou a zanechám takovýhle myšlenek. Pak se natáhnu pro odměnu a strčím si ji do kapse. Když jsem byla vyzvaná jestli nemám chuť sepsat zprávu ušklíbla jsem se. Jasný... A nechceš ještě uklidit kancl? pomyslím si. Už jsem to však neříkala. Přeci jen házet sirky na kaluž benzínu a čekat kdy začne hořet nebyl chytrej nápad.
"Donesu ti ji zítra. Očividně toho máš dost."řeknu s pokrčením ramen. Vyděla jsem jak křečovitě se tvářil při mojí odpovědi. Potom jsem se nadechla. Otevřela dveře. Chvilku jsem čekala že přeci jen něco řekne ale když se nic nedělo odešla jsem.

-přesun-

pro **Reizo Akishi** Fri Dec 19, 2014 5:07 pm

V uliciach sa objavila osoba, ktorá si len nevýrazne kráčala ulicou vpred, ignorujúc všetkých a všetko, len hľadiac pred seba a vydávajúc akési zvuky, slová, ktorým rozumela asi len a len ona...
"..202, 203, 204.." Mrmlal som si cestou čísla popod nos, kráčajúc ulicou smerom k budove Mizukageho. Rátal som si kroky. Prečo? Lebo to bolo stokrát lepšie ako nuda! Síce som nezačal od svojho domu, až po nejakej tej ceste, čo som bol už vlastne blízko budovy, no ale.. čo už! Pokračoval som ďalej a ďalej, až som nechtiac zakopol a spravil niekoľko rýchlych krokov, kým sa mi podarilo našťastie udržať rovnováhu a nespadnúť. S menším vyľakaním, nakoľko som to teda fakt nečakal, som sa len poobzeral okolo seba a následne si uvedomil jednu veľmi vážnu vec... Spravil som viac krokov naraz a teraz som nevedel, koľko ich bolo!
"Áh.. ku*va.." Nahlas som si povzdychol a otočil sa zas smerom k ceste, ktorým som kráčal a už som zahliadol budovu, v ktorej Mizukage sídlil. Neutrálnym pohľadom som budovu zbehol, načo som schoval ruky do rukávov šedého plášťa a už mlčky, trošku nespokojný, som vykročil ďalej. Po krátkej chvíľke som už dokráčal schodmi hore a mlčky sa obzrel po chodbe. Mal som šťastie, nebolo tu ani len ducha, takže som nemusel čakať. Pozitívum! Prešiel som ku dverám, siahol po kľučke a bez pýtania sa či klopania som vstúpil proste dnu. Spravil som krok dopredu, oči zabodol na moment na Mizukageho a následne som sa začal z miesta obzerať po kancelárii. Nič nehovoriac, proste len tak stále na mieste, ani len bez pozdravu. Mizukageho som behom momentu už akoby aj ignoroval. Až po niekoľkých minútach som na neho znova pozrel, odkašľal si a nahodil nevinný úsmev.
"Oh.. um.. môžem ďalej?" Spýtal som sa, excelentne na čas a pritom som aj zaklopal na dvere. Než by ale aj mohol nejak reagovať, dvere som aj zavrel a predstúpil pred neho. Mizukage už mohol poznať moje spôso-.. vlastne, nemohol, tie som vždy menil! Tak aspoň minimálne povahu, keď už nič! Snáď ma teda za takýto vstup nevyhodí oknom.. to by sa mi vracať zas po schodoch nechcelo. Zľahka som sa uklonil hlavou, načo som Mizukageho len zmeral pohľadom a nadvihol obočie.
"Hmm.. akási sila ma donútila prísť sa ohlásiť, keby ste niečo potrebovali vybaviť.. nuž á.. tak som tu!" Poznamenal som veselo a pri úškrne som vystrčil špičky svojich hryzákov z úst. Dúfal som, že pre mňa nebude mať nič.. síce som nemal i tak čo iné robiť, ale nemal som ani chuť niekam vyrážať či hľadať nejakého Jounina, čo by mi mal byť novým senseiom. To už radšej by som v tejto chvíli rátal kroky naspäť domov.

pro **Rei Hoozuki** Fri Dec 19, 2014 6:54 pm

Atsuo odišla, už som jej nepovedal ani pol slova, bolo na mne vidno, že nemám moc náladu. Robil som si starosti od Akia, prišiel ku mne jeden zo strážcov brány a doručil mi znepokojivú správu. Akio sfalšoval môj podpis a utiekol z dediny, to na mňa priviedlo menšie výčitky a ešte viac mi to skazilo náladu. Nemyslel som si, že by niečo také urobil, ale chápal som ho, chcel odo mňa aby som mu veril a keď som tak nespravil, rozhodol sa sám...
O chvíľku som počul zaklopanie, vošiel nejaký shinobi z Kiri, ale presne som nevedel určiť, kto to je. Aspoň, že pri pozdrave mi naklonil úctu svojim mini poklonením. Áno ja som si všímal aj malé detaily. "Tak aspoň sa mi predstav... Nemôžem si pamätať všetky mená." Poznamenal som, tento človek mi tu prišiel celkom vhod, keď že som potreboval nájsť Akia, zdal sa mi na to celkom vhodný. Nemalo by to byť ťažké. "Prichádzaš ako na zavolanie, tvojou úlohou bude nájsť Akia Sakkaku, naposledy bol zahliadnutý pri bráne, spýtaj sa ktorým smerom šiel, no a zober si priepustku z dediny." Dohovoril som a podal som mu priepustku. Teraz som si chcel vypočuť, kto to presne je...

pro **Reizo Akishi** Fri Dec 19, 2014 7:15 pm

Nadvihol som obočie a pozorne ho sledoval. Zjavne si ma predsa len nepamätal.. hm, aké sklamanie. Zrejme by som sa mal viac prejavovať v dedine.. no, to bolo vlastne jedno.
"Som Reizo Akishi, Chuunin, 20 rokov.. umm, vlastne dneškom už 21! Á.. um, vlastník Kuroi Kaminari, bez tímu." Stručne som sa mu predstavil, znova sa usmial a naklonil zľahka hlavu na pravú stranu. Mizukage sa mi zdal nejaký.. hm.. unavený? Nie, to nebolo to správne slovo. Deprimovaný! Jo, to bolo to slovo! Možno by som sa aj bol zaujímal, prečo má ten mŕtvy výraz, no než by som stihol hocičo povedať, už mi aj udelil úlohu. A to presne takú, na akú som teraz nemal náladu! Tsch, hľadať niekoho.. to bolo fakt skvelé. Nespokojne som prižmúril oči a po chvíľke som si povzdychol.
"Fajn.. čo by som o ňom mal vedieť?" Spýtal som sa už viditeľne s oveľa menším záujmom, než s akým som vkročil, no ale.. to ma prejde! Natiahol som ruku, vzal si priepustku a zas ruku schoval do plášťa, pozorne sa dívajúc na Mizukageho. Chcel som, aby mi toho Akia opísal, keď už som ho mal hľadať. Hlavne som dúfal, že to nebude nejaká problémová povaha.. ešte niekoho ťahať silou mocou späť do dediny.. pff, to by bolo už fakt otravné!

pro **Rei Hoozuki** Fri Dec 19, 2014 7:38 pm

Reizo Akishi ... vlastne som si ho povedzme aj pamätal, len som si nevedel spomenúť... "Tak Akio je dosť samotársky, používa genjutsu, odpor dúfam nebude klásť. " Dopovedal som a vytiahol som menší spis o Akiovi, ktorý bol v kancelárií. "Vyzerá nejak takto." Otvoril som spis a natočil ho na Reiza. "Hlavne až sa mu nič nestane, ozvi sa čo najskôr... " Zneli moje slová, potom som sa konečne viac menej pousmial. "Prajem veľa šťastia." Povedal som na záver čakal, čo odpovie Reizo.

pro Sponsored content

Budova Mizukageho

Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho

Re: Budova Mizukageho