Sayuri Uzumaki

pro Sayuri Uzumaki Fri Dec 12, 2014 7:14 pm

POHLAVIE
Ženské

HODNOSŤ
Tokubetsu Jōnin

VEK
20 rokov

DÁTUM NARODENIA
2.3.

MIESTO NARODENIA
Uzushiogakure no Sato

TERAJŠÍ POBYT
Kirigakure no Sato (vysvetlenie v životopise)

KLAN
Uzumaki
Sayuri Uzumaki Dddyd

Sayuri. Vzhľadom sa na Uzumakiho nepodobá, ale povahou typickým Uzumakim je. Nie je zlá. Ani taká nechce byť. Je to realista so sklonom k optimizmu. Rada sa usmieva, rada okolo seba šíri pozitívnu energiu, zato to s tým príliš nepreháňa. Neprechádza zbytočne za hranice, nesnaží sa byť optimistická až do mrku kostí. Jednoducho, je normálna. Občas trochu hanblivejšia, zvykne sa červenať, ak ju niekto poteší alebo jej povie nejaký kompliment. Snaží sa byť, milá, priateľská a ústretová, ale po poslednom nevydarenom vzťahu s opačným pohlavím, je v tejto oblasti dosť...Paranoidná. Ako sa to prejavuje, to snáď zistíte v hre. Sayuri je žena, ktorá bola prísne vychovávaná, aby dodržiavala stanovené tradície a správala sa tak, ako sa na slušnú ženu patrí, teda dodržiavala pravidlá slušného správania. Prekvapením je, že jej výroky a hlášky sú aktuálne a dokonale opisujúce dnešnú dobu, čo väčšinou od človeka, ktorý bol takto vychovávaný, nemožno čakať. Rovnako ako jej zmysel pre humor, rada vtipkuje. A síce je to možno morálne neprípustné, miluje čierny humor a všetko okolo neho. Nie je však nijako morbídna. Je spoľahlivá a flexibilná, svoju prácu si koná poctivo.
Je inteligentná. To je základ, ktorý potrebuje k tomu, aby mohla pracovať ako tréner Jinchūriki. Odmalička k tomuto bola vedená. K Fūinjutsu a Iryō Ninjutsu. Možno preto je z nej dnes špecialista v oblasti lekárstva a pečatiacich techník, možno preto vyučovala istú dobu na Akadémii a dostala žiadosť od Mizukageho, aby trénovala Jinchūriki. Je silná, myslím psychicky. Len ťažko ju niečo zlomí. Ide si za svojimi cieľmi. Nech už sú na ceste k nim akékoľvek prekážky. Ako správny Uzumaki.
Vie byť agresívna. Pekne agresívna. Ak ju niekto naštve alebo sa o niečo pokúsi, päste lietajú kade tade. Nemyslite si, že keď ju slušne vychovaná, tak nevie byť drzá! Niekedy začne nadávať tak, že snáď máte pocit, že by si mohla vytvoriť slovník nadávok, ale to sa stáva len vtedy, keď je mimoriadne naštvaná. Inak sa neslušne vyjadrovať nezvykne.
Je citlivá. Preto sa takýmto spôsobom zvykne brániť. Nesnaží sa zastaviť slzy, tie pre ňu nie sú prejavom slabosti, ale bolesti a trápenia, možno sem tam i radosti. Nikdy sa ale nenechá ponižovať, má svoju hrdosť, vtedy slzy prestanú tiecť, opäť sa postaví a v jej očiach zahoria ohníčky, to je obzvlášť nedobré znamenie pre tých, ktorí nejakým spôsobom urazili jej hrdosť.

Sayuri nevyzerá ako typický Uzumaki, vzhľadovo sa od ostatných členov líši. Presne ako jej mama. Vzhľadom si sú veľmi podobné, ako sa na matku a dcéru patrí. Ako prvé si na Sayuri všimnete jej dlhé svetlo zelené vlasy, ktoré nosieva často zviazané v jednoduchom chvoste alebo zapletené do vrkoča. Málokedy ich necháva rozpustené, pretože počas práce jej zvyknú zavádzať. Jej oči sú svetlo ružovej farby, prechádzajúce až do krvavo červenej, preto to zvykne pôsobiť dosť démonicky, ale s týmto to nemá nič spoločné. Je to asi len nejaká genetická chyba. Sayuri sa maľuje, okolo oči má vždy červené a zelené tiene, prípadne ich vymení aj za iné, avšak nikdy ju bez nich neuvidíte. Mejkap na tvár ale nenosí, nepotrebuje to. Možno pôvodne mala s akné problémy, dnes sú však preč, keďže puberta už ňou nebije a pomaly ju prechádza.
Je pomerne nízka, má len 165 cm, čo sa týka váhy, tak váži 46 kg. Je fakt štíhla. A čo je zaujímavé, je to, že na 18 nevyzerá. Tí, ktorí ju nepoznajú, ju vždy odhadujú tak na 15 rokov.
Oblečená chodí pomerne jednoducho, buď je oblečená v tradičnom kimone alebo v takom zvláštnom tričku, pripomínajúcu vrchnú polovicu kimona, so sukňou zvláštneho zloženia, ako keby bola zložená z viacerých pruhov látky. Čižmy jej vždy siahajú až po kolená, aby nebolo vidno jej nohy a nepôsobila ako lacná štetka, pod sukňou máva legíny. Nezaobíde sa taktiež bez svojich zvitkov, vždy ich má pri sebe. Všimnete si predovšetkým jeden veľký zavesený na jej chrbte, ostatné má uložené v kapsičke, alebo skôr, kde sa to vmestí. Zvitky, pre ktoré nemá viac miesta, si pečatí do jedného zo zvitkov.
Čím sa Sayuri môže vážne pýšiť, je tetovanie rôznych tvarov prechádzajúce cez celý jej chrbát. Je to vážne umelecké dielo, na kúpalisku sa s ním rada vystatuje.

Sayuri Uzumaki Tumblr_lz593a90fn1r4symdo1_500

Sayuri je predovšetkým jedna z tých, ktorá bola schopná ovládnuť chakrové reťaze, samozrejme vďaka svojej mame. Nepovažuje sa to za vrodenú schopnosť, skôr ako Hijutsu klanu Uzumaki, málokto ho však ovláda, preto je svojim spôsobom výnimočná. A možno aj preto, že vynašla ďalšiu pečatiacu techniku, ktorú ovláda len ona a nikto iný.

Ako správny Uzumaki sa zameriava na Fūinjutsu. Vo svojom klane síce nevyniká, ale v iných dedinách áno, pretože tam k takýmto technikám nemajú prístup. Podieľala sa na tvorbe rôznych techník, ktoré náležia klanu Uzumaki, avšak pár z nich bolo sprístupnených aj širokej verejnosti. Príkladom je napríklad Shiki Fūin. Mimoriadne účinná technika, avšak jej nevýhodou je to, že po jej ukončení užívateľ na 100% umrie. Sayuri bola taktiež vychovávaná ako krotiteľka Bijū a trénerka Jinchūriki. Napriek svojej menšej hodnosti ovláda dostatok techník na to, aby takúto prácu zvládala.

Jej ďalším zameraním je Iryō Ninjtsu, čiže medické techniky. Sayuri nie je veľmi ofenzívny typ, drží sa vzadu a pomáha tým, ktorí to potrebujú. Je členkou elitného tímu medikov v Uzushiogakure no Sato, kde sa vlastne aj narodila a vyrastala. Jej mama ňou je tiež, tá dokonca prišla na spôsob, ako uskladňovať svoju chakru a tým si uľahčila i vynachádzanie ďalších techník, ktoré sú na to naviazané, pretože žerú až príliš veľké množstvo chakry. Tá technika sa nazýva Infūin : Kai, a v súčasnosti ju ovláda taktiež, i keď jej odvodeniny ešte pod kontrolou nemá. To dievča má v tomto obore talent.

Sayuri je taktiež jednou z tých, ktorí boli schopní podpísať s nejakým zvieraťom zmluvu. U nej to boli pavúky. Aj keď sa jej spočiatku hnusili, zvykla si na ne časom a dokonca si ich aj obľúbila. Ako sa vraví, najprv treba daného človeka/zviera spoznať a až tak ho odsudzovať. Pavúky nie sú síce tvory uspôsobené na liečenie, poskytujú však iné výhody, ako napríklad to, že sa cez nich dá ľahko prenášať chakra k druhým na veľké vzdialenosti. Stačí, ak sa užívateľ bude sústrediť na špeciálnej pečati.

Sayuri oplýva veľkou silou, ako správny medik, stále sa má v čom zlepšovať. Nie je to nijako ofenzívny typ, keď treba bojovať, bojuje, ale radšej sa drží vzadu a plní svoju prácu podporného shinobiho. Nerada sa zapája do krvavých bojov, ale ako už býva, keď vám pred očami prehráva boj vami milovaná osoba a viete, že ak nezasiahnete, tak zomrie, urobíte to. Vbehnete medzi nich, aj keby vás to malo stáť život. Presne to platí aj o Sayuri. To, že sa nerada zapája do bojov neznamená, že sa ho bojí a nevie sa obetovať pre dobro druhých.

Má väčšie množstvo chakry, časť z nej má uskladnenú vo svoje špeciálnej pečati v podobe kosoštvorca na čele, takže o jej nedostatok sa vážne nemusí obávať. Takto môže liečiť veľké množstvo ľudí, či pomocou pavúkov preposielať chakru, to je tiež možnosť.

PODSTATA
Fūton

BODY SCHOPNOSTÍ
Ninjutsu – 4,5
Taijutsu – 3
Genjutsu – 3
Rýchlosť – 3
Sila – 4
Chakra – 4,5
Inteligencia - 4
Ručné pečate - 2

TECHNIKY

NINJUTSU
Shunshin no Jutsu -> D-rank
Kanashibari no Jutsu -> D-rank
Kuchyiose no Jutsu (Pavúky) -> C-rank

FŪINJUTSU
Generic Sealing Technique -> D-rank
Uzumaki Sealing Technique -> B-rank
Torii Seal -> B-rank
Necklace Sealing Technique ->B-rank
Kongō Fūsa -> A-rank
Byakugō no In -> S-rank

IRYŌ NINJUTSU
Chakura no Mesu -> C-rank
Heal Bite -> A-rank

TAIJUTSU
Tsūtenkyaku -> C-rank

Sayuri Uzumaki Dddyd

Nikdy som nemala detstvo ako iné deti. Nikdy som sa nemohla hrávať a užívať si ten čas, keď ma neprenasledovali žiadne problémy, kým mojou jedinou zábavou malo byť hranie sa s bábikami či inými kamarátmi v pieskovisku. Všetko mi to bolo odoprené. Môj život je ale predsa len pekný. Nie som poznačená stratami, ako ostatní. Skôr som videla a zažila mnoho utrpenia a bolesti.

Ako som už spomínala, moje detstvo nebolo ako detstvo iných detí. Mojim jediným svetom bolo naše menšie sídlo klanu a pozemok okolo neho ohraničeným vysokým murovaným plotom, cez ktorý som nikdy nevedela preliezť. Aj keď som sa nemohla hrávať, mala som pri sebe dvoch rodičov, ktorí ma nadovšetko milovali a dali mi to aj patrične vedieť. Možno im samým sa hnusilo toto prísne pravidlo. Ale nemohli porušiť tradície. Ako ja dnes nie. Napriek tomu, že vo veku od troch až do šiestich rokov som veľa veciam nechápala, rodičia mi vštepovali do hlavy dôležité pravidlá slušného správania, ako mám správne chodiť a držať svoje telo (docieľovali to tým, že ma nútili nosiť úzke korzety), ako sa správať voči vyššie postaveným, ako sa vyjadrovať. V tedajšej dobe to nebolo nič zvláštne. Nebola som prvá ani posledná, ktorá bola takto vychovávaná. Avšak to, že ma nútili nosiť korzety, mi neskôr spôsobilo zdravotné problémy.

Ako som už spomínala, tým, že som nosila korzety, nemohla som poriadne dýchať, moje pľúca...Ako by som to povedala...kvôli zdeformovaným rebrám akosi skrpateli, nemali sa ako vyvíjať, zároveň sa u mňa vyvinula choroba zvaná astma, ktorej počiatočné príznaky nik nespoznal, teda ja áno, aspoň som tušila, že so mnou nie je niečo v poriadku, keď som občas mala problémy s dýchaním, ale ako každé dieťa, nezverila som sa s tým rodičom. Dopadlo to takto zle. Preto som korzety prestala nosiť, musela som pravidelne používať inhalátor, aby sa mi astma nezhoršila. Nebola som nijako odolná voči chorobám, bývala som často chorá. Skrpatené, alebo skôr zdeformované pľúca tomu teda nepomohli. Bola som jediná, u koho sa niečo také prejavilo. Korzety v mladom veku nosila každá žena v klane, nikto s tým ale problém nemal. Tak prečo ja áno? Nikto nevedel odpovedať, možno som mala krehké kosti. Nevedeli sme odpoveď. Mamu to trápilo, nechcela ma nechať v takomto stave, preto pilne študovala a hľadala čokoľvek, čo by jej mohlo napovedať, ako ma vyliečiť, prípadne mi napraviť hrudný kôš. Odpoveď ale nenachádzala dlhé mesiace...

Každopádne, tesne po mojich deviatich rokoch sa mohol môj tréning započať. Bol s tým ale trochu problém, pretože tá deformácia z korzetov mi spôsobovala bolesť, preto som nemohla normálne bojovať. Mohla som študovať, robiť čokoľvek, len nie príliš namáhať svoje telo. Často krát som padla na zem v kŕčoch, keď som sa pokúšala trénovať bojový štýl zvaný Taijutsu. Bola to pre mňa hanba, mama ma ale ubezpečovala v tom, že to nie je moja chyba a že dokonca nie je ďaleko k tomu, aby našla odpoveď na to, ako ma oslobodiť od týchto problémov, aby som mohla normálne dýchať, bojovať, robiť si čo chcem. V tejto dobe, kedy existujú takíto medici, nie je nič nemožné. Každopádne, vravela mi, že si musí pohnúť, pretože údajne po nejakom mojom roku, náprava kostí už nebude možná. Preto som dúfala, že sa jej to podarí a medzitým sa ma vzdelávala v oblasti ľudského tela. Čítať, písať som vedela, preto mi to nerobilo problém. Do priameho liečenia som sa ešte nepúšťala, nemala som na to.

U nás v Uzushiogakure no Sato sa konali Geninské skúšky trocha inak, než to býva normálne. Na Akadémiu chodili len tí, ktorí mali Neshinobi rodičov, ostatní sa vzdelávali doma. Nebolo to tak, že museli robiť niečo konkrétne, jednoducho, predviedli to, čo vedeli a pokiaľ to dostatočne ohúrilo porotu a tí sa zhodli v tom, že je dané dieťa schopné niesť titul Genin, prešiel. Pokiaľ nie, mal smolu. Z Uzushiogakure no Sato pochádzali tí najlepší Shinobi, preto boli tak výberaví a každého hodnotili osobne podľa jeho schopností. Ja som bola trochu nervózna, Geninské skúšky sa v tom čase konali o dva mesiace a ja som stále nebola dostatočne pripravená, pre môj „postih“. Našťastie, prišla záchrana. Moja mama bola výborná medička, ak nie najlepšia, vytvorila techniky, o ktorých nikto ani nesníval, pretože boli nesmierne mocné a s nimi sa i medik mohol bez strachu zapojiť do bitky. Ich nevýhodou bolo to, že skracovali užívateľovi život.
Každopádne, prišla na spôsob, ako napraviť moje rebrá a dovoliť tak pľúcam, aby sa ďalej vyvíjali. Ak by totiž na to neprišla, čoskoro by sa ich rast ukončil a ja by som zomrela pravdepodobne v 20. rokoch svojho života. Preto to bola pre mňa obrovská úľava. Moja matka bola jednoducho úžasná! Bála som sa ale, úspešnosť zákroku nebol 100%, bola tu istá šanca, že sa nevydarí a ja pri ňom zomriem. Ale čo mi ostávalo? Nebolo by to jedno, či zomriem teraz alebo len o desať rokov neskôr? Pristúpila som na to. Zákrok trval niekoľko hodín, šlo to veľmi pomaly, pretože niečo také naprávať iným tempom ani nešlo. Bežnými prostriedkami by to nebolo možné, ale s chakrou áno. Zákrok sa našťastie podaril, nejaký čas som si ešte poležala v nemocnici a pociťovala mierne bolesti, ale po čase sa to zlepšilo a ja som cítila voľnosť. Mohla som sa poriadne nadýchnuť, mohla som sa pohybovať. Nevídané šťastie.

Mala som len mesiac na to, aby som sa pripravila. Zamerala som sa na Fūinjutsu, na to som mala talent. Pripravovala som sa starostlivo, mama mi pomáhala. Ovládla som základnú pečatiacu techniku, a taktiež D-rankovú verziu Heal Bite, čiže som dokázala vyliečiť tak maximálne malé poranenia, napríklad, porezanie nožom, či iné. Taktiež sme s mamou zistili, že rovnako ako ona, dokážem privolať chakrové reťaze, ale keď som sa to po prvý krát pokúsila, okamžite sa rozpadli, preto sme od toho radšej upustili. Naučila som sa i nejaké základné Taijutsu postoje, nech tam nepôsobím ako drevo. Napokon skúšky prišli. Predviedla som všetko, čo som vedela. A prešla som. To ste mali vidieť, aká som vtedy bola šťastná! Dokonca sme mali oslavu! Všade koláče, sladkosti, jedlá, ale hlavne moja rodina, obe babky i dedkovia, otecko a mamička. To bolo niečo! Úžasný deň strávený s úžasnými ľuďmi.

Rástla som rýchlo. Roky ubiehali ako voda. Mala som štrnásť, keď som konečne pokročila vo svojich schopnostiach. Zlepšila som sa. Zvládla som privolávanie chakrových reťazí. Nemala som normálny tím, trénovala som s ďalšími dvoma pod dohľadom mojej matky. Tiež boli z klanu Uzumaki, takže to boli vlastne moji bratranci. Shika a Minato. Mala som ich celkom v láske, vzhľadom k tomu, že sme veľmi nemohli opúšťať naše sídlo, trávili sme spolu dostatok času. Spoločne sme trénovali, spolu rástli, spoločne splnili Chūninské skúšky. V pätnástich. Potom sa naše cesty rozišli, ale stále sme sa stretávali. Hneď, ako som si vypílovala svoje schopnosti, mi mama navrhla, aby som s ňou šla do Kiri, kde som mala mať prax. Ako medička i trénerka Jinchūriki. Pretože jej prišiel list od Mizukageho, v ktorom ju žiadal o pomoc. Kirigakure Shinobi veľmi neoplývali pečatiacimi technikami, aj keby, klanu Uzumaki sa žiaden iný nevyrovná. Súhlasila som, samozrejme. Ako veľmi som len chcela spoznať i iné krajiny!

A tak sa stalo, že som sa dostala do Kirigakure, spoločne s mojou matkou, ktorá pôvodne pečatila i démona do istého mladého chlapca. Aspoň mi to tak vravela. Mali ste vidieť moju reakciu, keď som po prvý krát prekročila bránu Kiri. S otvorenými ústami som pozorovala budovy, ľudí, všetko, čo tu bolo. Bola to väčšia dedina než Uzushiogakure no Sato. Každopádne, tu som získala svoju hodnosť Tokubetsu Jōnina, istý čas som pracovala i na Akadémii, kde som vystupovala ako učiteľka Ninjutsu a jeho odvetví, zamestnala som sa ako medička, sprevádzala som Kirigakurských shinobi na rôznych vojenských výpravách, kde som sa nestretla s ničím iným než so smrťou a utrpením. Na to, že som mala vtedy len sedemnásť, som toho videla až príliš. Jedinou mojou útechou v takýchto chvíľach bolo pomáhanie tým, ktorým sa ešte pomôcť dalo. Vďačné pohľady vojakov a ich hrejivé úsmevy, keď som ich zbavila bolesti, boli na nezaplatenie. To vo mne vyvolávalo dobré pocity. Zároveň som mamu sledovala pri práci. Trénovala jedného z dvoch Jinchūriki, šlo jej to výborne. Veľa som sa takto naučila, dokonca mi občas dovolila ju na chvíľku nahradiť. Mizukage bol s našou prácou nadmieru spokojný.

Ďalší rok môjho života, čiže osemnásty, bol zvláštny. Stretla som človeka, na ktorom mi záležalo viac ako na kamarátovi, dali sme sa dokopy, avšak čoskoro sa to všetko skončilo. Pretože ma podviedol s inou. Bol to úbohý podliak, ktorý mi zlomil srdce. Nikdy som si nemyslela, že môj prvý vzťah dopadne takto, ale čo sa už dá robiť. Zaradom som odmietala tých, ktorí o mňa javili záujem, pretože som prestala veriť. Stala som sa v tomto trochu paranoidná, nesmierne som sa bála, že by to mohlo dopadnúť tak, ako po prvý krát. Kto by povedal, že tak silnú osobu ako ja tak silno ovplyvní nešťastná láska? Bohužiaľ, život je krutý, ale povedala som si, že sa tým viac zaoberať nebudem. Vrátila som sa k svojmu pôvodnému životu, liečila som ľudí, trénovala Jinchūriki a taktiež trénovala s mamou. Práve vďaka nej som postúpila na ďalší stupeň, keď som konečne ovládla svoju prvú S-rankovú techniku Byakugō no In. Bol to fajn. Cítila som sa silnejšie. Taktiež som podpísala zmluvu s pavúkmi, ktorí mi spočiatku pripadali nesmierne šerední. Bola som s nimi nespokojná a privolávala ich málokedy. Keď som ale bola sama, s kým som sa mala rozprávať? Neboli to zlé tvory, aj keď zlovestne možno vyzerali. To som zistila, len čo som zistila, ako vedeli pozorne načúvať mojim problémom a rozumeli mi. Od tej doby sú z nás neodlúčiteľní kamaráti, platí to najmä na malú pavúčiu samičku – Riku, ktorá je neustále so mnou.

A takto žijem dodnes. Čoskoro budem mať dvadsaťjedna, preto som si dala predsavzatie, že sa aspoň trochu priblížim k úrovne svojej matky, ktorá ale kvôli zdravotným problémom prenechala svoju prácu na mňa. Vrátila sa späť do Uzushiogakure no Sato, kde sa opäť uzdravuje, takže som tu ostala sama. Ale nevadí mi to, mám to tu celkom rada.

pro **Lucy Rokogu** Sun Dec 14, 2014 4:47 pm

Životopis je moc hezký, jak designově, tak i příběhově, ale mám tu pár nesrovnalostí ^^''.

1)Máš už jednu A-rank postavu, tudíž je možné mít už jen chuunina, nebo genina.

2)Uzushiogakure no Sato neexistuje. Prostě vůbec, jako první vesnice jsou Konoha, Kiri a Iwa. Brala bych ti tuto vesnici kdyby jsi změnila to, že tam žili velmi zkušení shinobi. Protože kdyby tomu tak bylo, vesnice by byla v příběhu a ta tam není ^^. Takže Uzu klidně měj, ale pouze jako malou nedůležitou vesničku obyvatel...

3)Uzumaki klan jsem si chtěla ponechat v Konohagakure. Ale mám tu nabídku ^^. Můžeš být Uzumaki v Kirigakure no Sato se schopnostmi medika, ale bez Hijutsu toho klanu a s menším využívání pečetících technik tohoto klanu (samozřejmě neříkám všechny, budeš mít na pečetící techniky talent, když už jsi uzumaki ale víc technik by jsi měla mít od mediků-klidně i o jednu xD) Smile

Sayuri Uzumaki

Sayuri Uzumaki

Re: Sayuri Uzumaki