Yoru[S-rank]

Goto down

Yoru[S-rank]

Příspěvek pro Yoru za Sun Dec 07, 2014 5:18 pm



Tieň. Zlo. Slúžka smrti, oddaná samotnému satanovi. Temnota, ktorej meno mi prischlo ako prezývka. Som tá, o ktorej nikto nič nevie. Moja minulosť je zahalená rúškom temnoty, rovnako ako moje nevídané schopnosti. Nevedia, aké je moje skutočné meno, ani môj pôvod. Som tá, ktorú nikto z ničoho neupodozrieva, kľučkujem pomedzi ľudí bez toho, aby na mňa niekto strhol svoju pozornosť. Som len obyčajný tieň. Kráčam za vami a nemáte o tom ani tušenia, sledujem vás, ale vy si to nevšímate, pretože si myslíte, že to je len prelud vašej mysle. Vraždím, kedy sa mi zachce. Alebo presnejšie, kedy sa zachce zlu uväznenému v mojom vnútri. Prúdi mojimi žilami, pripravený kedykoľvek mi zatemniť myseľ a premeniť na ma vašu nočnú moru. Nikto netuší, že práve ja som tá, ktorá po nociach vraždí dokonale, bez jedinej stopy. Predo mnou nie je nik v bezpečí. Mnohí mi veria, veria môjmu svetlejšiemu ja, som ale žena dvoch tvárí, čo si neuvedomuje nik. Možno preto mnohí prišli o život. A monštrum vo mne z toho má náramnú zábavu.



MENO A PRIEZVISKO
Neznáme

PREZÝVKA
Yoru

VEK

Neznámy, ale odhaduje sa jej asi 28 rokov

HODNOSŤ
Člen organizácie, A-rank *

POHLAVIE
Ženské

MIESTO NARODENIA
Neznáme

TERAJŠÍ POBYT
„Všade“

KLAN
Neznámy

*Nie je označená za Nukenina, pretože nikdy nebola vedená v spisoch ako Shinobi/Kunoichi a žila mimo veľkých území a Shinobi dedín




Yoru. Temnota. Prezývka, ktorá vystihuje jej skutočnú povahu. Je to žena, ktorá vie čo chce, ženie sa za cieľom, ktorý si stanoví. Je to žena, ktorá vie s druhými manipulovať natoľko, že si získa ich dôveru. Na prvý pohľad pôsobí ako niekto, kto by neublížil snáď ani muche. Ako krehká porcelánová bábika, s ktorou sa musí narábať jemne, inak by sa mohla rozbiť v rukách. Usmieva sa, je milá a priateľská, ale veľmi hanblivá a až nadmieru citlivá. Rozplače ju snáď každá zlá poznámka mierená na jej osobu, ubližovanie zvieratám a podobne. Často je na jej tvári vidno rumenec, v rozhovore s druhými sa zakoktáva, je viditeľne nervózna. Ale položme si otázku? Je toto vážne pravá stránka ženy, ktorá stojí za toľkými vraždami? Môže sa v prvotriednom zločincovi, ktorému nebola dokázaná žiadna z jeho vrážd, skrývať toľko dobra?
Buďme úprimní. Nie. V skutočnosti je to arogantná a drzá osobnosť, chladná k svojmu okoliu. Nepotrebuje prítomnosť druhých, na nikom jej nezáleží. Stará sa len o seba a svoje potreby. Nikdy nerobí nič, z čoho nič ona sama nemá. Má rada peniaze, vplyvných mužov, pocit sily a nadradenosti. Je jednoznačne dominantná, avšak slušne vychovaná. Porušenie zaužívaných tradícií je pre ňu smrteľným hriechom, preto nebýva v súbojoch ne fér. Ak má vyhrať, tak jedine čestne.
Láska pre ňu nemá význam, je to cit ukrytý hlboko v nej. Nikdy na ňu ale nezabudla, ani na svoju rodinu, ktorú musela opustiť, neexistuje nič, čo by ju naplnilo. Nepozná radosť ani šťastie. Ostatnými členmi je označovaná za psychopata, ktorým sa stáva ako náhle aktivuje Senninku, pri ktorej stráca svoj rozum i chladnosť. Svoje sľuby však plní, je poctivá. Ak si ju získate na svoju stranu, lepšieho partnera už nenájdete. Pri nej si môžete byť istí, že vás nezradí, ale len v prípade, že splníte svoju časť dohody.



Yoru nepúta pozornosť kvôli tomu, že rada nosí plášte s kapucňou. Avšak ak by sa odkryla, stala by sa stredobodom pozornosti. Nepodobá sa bežnému človeku. Má prirodzene čierno-biele vlasy, siahajúce po pás, a rovne zostrihanú ofinu, ukrývajúcu celé čelo. Neprirodzene smaragdové oči vyžarujú hranú láskavosť a priateľskosť. Tvár je bledá, často sa v nej zračí taká detskosť, ak na vás upriami vážny výraz, pripomína porcelánovú bábiku. Neexistuje jediná chybička, má dokonalé a výrazné črty tváre, pery nie sú príliš úzke ani široké, také akurát. Často sa skrivia do úsmevu, kedy Yoru ukáže svoje biele zúbky, stoličky sú mierne zaostrené. Kým ostatní ľudia to vnímajú prirodzene a myslia si, že to tak má už od narodenia, Yoru veľmi dobre vie, že to tak nie je. Dôvodom tohto, ako aj jej exotického vzhľadu, je pravdepodobne práve jej vrodená schopnosť Senninka, ktorá v oficiálnych zdrojoch ani neexistuje, pretože je o nej žalostne málo informácií. Alebo skôr, žiadne. Yoru je stredne vysoká, jej rast sa ukončil na 172 cm, jej váha sa pohybuje okolo čísel 49-51 kg. Je štíhla. Čo sa ale nedá povedať o jej vyvinutých prednostiach, ktoré zvyknú pútať pozornosť mužskej populácie kedykoľvek je oblečená do trička s výstrihom, či čohokoľvek iného, čo im poskytuje „náhľad“. A v čom je možné Yoru vidieť? Ako som už vyššie spomínala, chodieva oblečená v dlhom plášti s kapucňou, ktorá ukrýva jej tvár pred zvedavým zrakom ostatných. Pod ním nosieva zväčša len nejaké tmavé oblečenie, zväčša len nejaké tričko a nohavice, nič nezvyčajné. Nepotrebuje chrániče. Ani brnenie. Podľa jej slov jej k ochrane stačí aktivácia Senninky.



Yoru je pravdepodobne jeden z prvých ľudí, ktorý má tú príležitosť ovládať i inú chakru, než tú klasickú modrú, a to prírodnú. Umožňuje jej to predovšetkým jej vrodená schopnosť zvaná Senninka, o ktorej existencii sa dodnes pochybuje, pretože o nej neexistujú žiadne záznamy, dokonca ani o ľuďoch, u ktorej by sa niečo takéto prejavovalo (Okrem klanu Rokogu).

Čo je vlastne Senninka zač?
Ako som už teda spomínala, o Senninke neexistujú oficiálne záznamy, nič, čo by dokazovalo jej existenciu. A predsa, existuje. Po celom svete sa objavujú výpovede ľudí, ktorí sa stali svedkami besnenia znetvorených monštier. Nikdy sa však nenašli dôkazy, pretože vyšetrovatelia nenašli ani stopu po niečom tak ohavnom. Nie s takými prostriedkami.
Senninka má už podľa názvu čosi podobné so Senjutsu a Sennin módom. Je to reakcia na prírodnú chakru, ktorú užívateľ čerpá, nepotrebuje nad tým stráviť nejaký čas, ako to zvyčajne pri Sennin móde býva. Dôsledkom využívania tejto vrodenej schopnosti je prudko zvýšená sila, rýchlosť, výdrž a reflexy. Presne tak, ako je to v Sennin móde. To je ich spoločná vlastnosť. Avšak, existuje istá odlišnosť. Užívateľ po aktivácii okamžite mení postupne svoj vzhľad, ktorý sa u každého jedinca líši, jeho pokožka stmavne, oči sčernajú a vlasy sa predĺžia, prípadne zmenia svoju farbu, celkovo získa iný vzhľad, pripomínajú démonov, možno preto ich tak mnohí ľudia označujú. Teda aspoň tí, ktorí sú presvedčení o tom, že ich videli. Sú schopní vytvárať rôzne zbrane namiesto končatín či iných častí tela. V tomto „móde“ sú ich techniky silnejšie.
Je tu ale jedno riziko. Kedykoľvek sa užívateľ premení úplne, tak trochu stratí svoj rozum, síce je možno schopný jakž takž premýšľať, ale je šialený a nebaží po ničom inom, než po krvi. Je mimoriadne ťažké túto vrodenú schopnosť plne ovládnuť, zvykne sa aktivovať podvedome i sama od seba pri veľkom citovom rozpoložení.


Mala by som tu ale spomenúť, že bez Senninky je schopná Yoru využívať prírodnú chakru v omnoho menšom množstve, než s ňou. Tento fakt ale neznamená, že jej využíva málo, navyše s ňou môže podporovať druhých, trebárs tým, že ich techniku touto chakrou posilní.

Možno sa pýtate, čo je vlastne jej hlavným zameraním? Jednoznačne Taijutsu, rýchlosť a sila, v ktorých vyniká predovšetkým po aktivácii Senninky. Zaujímavosťou je, že Yoru nikdy nebola vychovávaná v duchu Shinobi, preto všetko, čo dnes ovláda, dosiahla sama študovaním a učením sa od iných. Tá žena má jednoducho talent, a veľký. Okrem toho, ovládla i pár techník, ku ktorým by nikdy nemala mať prístup. Ako to dosiahla, zostáva pre iných ľudí dodnes záhadou.

Yoru je inteligentná osoba. Premýšľa i tam, kde to ostatní považujú za zbytočné. Každý jej krok je dopodrobna zvážený a naplánovaný. Vždy počíta s možnými rizikami, ktorým sa viac menej ani nevyhýba, ale skôr vymýšľa ďalšie plány v prípade, že jej ten hlavný nevyjde tak úplne podľa jej predstáv. Svojim problémom sa stavia čelom a neuteká od nich. To je pravidlo, ktoré ju v súčasnosti sprevádza.

Napokon sa tu ukazuje ešte jedna schopnosť, ktorou Yoru oplýva. Nikto o tom síce nevie, ale Yoru dokáže komunikovať so zvieratami a taktiež ich využívať ako špehov. Vďaka tomu je informovaná i o takých veciach, ktoré by sa bežne k jej ušiam nedostali.

PODSTATA

Raiton, Katon

BODY SCHOPNOSTÍ

Ninjutsu - 3
Taijutsu – 5
Genjutsu - 3
Inteligencia - 3
Rýchlosť – 5
Sila - 5
Chakra - 4
Ručné pečate – 2

TECHNIKY


-Budú spísané v patričnej sekcii-



O živote Yoru sa toho vie žalostne málo. Predovšetkým o dobe pred jej približne desiatimi rokmi. Nikto nevie, kde sa narodila, kde vyrastala, čo je vlastne zač. Jednoducho sa jedného chladného dňa objavila pred miestnym sirotčincom mimo veľkých dedín. Špinavá, roztrasená a so skleným pohľadom. Jej tvár nevyžarovala jedinú emóciu. Nič. Bola prázdna. Nepamätala si nič, aspoň tak to tvrdila tým, ktorí ju tam našli. Prežila snáď nejaký šok? Vymazal jej niekto pamäť? Ako je možné, že úplne stratila svoju pamäť? Tieto otázky trápili tých, ktorí ju prichýlili. Nikto sa jej ďalej nič nepýtal. Žila medzi ostatnými deťmi. Nehrávala sa s nimi, bola tichá, čas trávila pri okne, odkiaľ pozorovala okolie. Vedela snáď niečo? Zamlčala pred ostatnými pravdu? Ťažko povedať. Neexistoval nik, kto by mohol jej myseľ prečítať. V tej dobe služby Yamanaka klanu neboli tak známe, preto tu, v tejto malebnej dedine, kde Shinobi bol hotový superhrdina, o ňom nikto nepočul. Yoru bola zvláštna. Ostatné deti ju tak začali nazývať, pretože bola údajne taká temná a tichá. Mala ale svoje dôvody. Cítila v sebe niečo temné...Pradávne zlo. Prúdilo jej v krvi, a vyčkávalo na vhodnú situáciu. Nevedela to vysvetliť. Nikomu o tom nevravela, pretože sa bála ich reakcie. Zaryto mlčala, presvedčená, že si to len namýšľa.

Dva roky na to si Yoru adoptovali istí manželia. Michiko a Han. Nemohli mať deti, Michiko bola bezdetná, tak si chceli potomka zabezpečiť aspoň takýmto spôsobom. Spolu s ňou si pod ochranné krídla vzali i päť ročného chlapčeka. Spočiatku boli ich vzťahy dosť rozpačité. Yoru rozprávala len veľmi málo, nemali sa s ňou ako zblížiť. Postupom času sa to ale zlepšovalo a Yoru po prvý krát pocítila, aké je to byť milovaný. Cítila lásku voči svojim adoptívnym rodičom. Bolo to niečo nepredstaviteľné, zázračné. A aby toho nebolo málo, obľúbila si i svojho mladšieho „brata“ Takashiho. Spoločne mohli ísť iným rodinám príkladom, pretože ich vzťahy boli veľmi dobré a neustále sa spevňovali. Yoru bola konečne šťastná. Rodičia ju vychovali dobre, naučili ju rôznym zvyklostiam. Keďže Yoru pred svojim „oknom“ nemala pravdepodobne žiadne vzdelanie, doučovali ju. Písanie, čítanie, získavanie vedomostí z kníh. Yoru čítala rada. Doma mávali kopy kníh. Aktívne ich študovala, stávala sa inteligentnejšou. Jedného dňa sa však stalo niečo zvláštne. Jej rodičia ani brat neboli doma, pretože šli do lekára. Katashi mal totižto chrípku, ale to je nepodstatné.


Bola to asi posledná kniha, ktorú som ešte neprečítala. „Krvavé legendy“, to bol jej názov. Zaujímala ma. Mala pútavý obal. Divím sa, že som si ju nevšimla už skôr.
Pretočila som na prvú stránku. Venovanie,, to ma nezaujímalo, prešla som na ďalšiu stránku. Úvod. Ani ten nie. Začala som listovať. Úvod bol nehorázne dlhý. Až konečne som natrafila na prvý príbeh. Jej názov bol „Krvaví démoni.“ Začítala som sa do toho. Malo to pútavý dej, niet divu, že som sa do toho zažrala tak, že som stratila pojem o čase. Samá krv a násilnosti. Skôr to bolo písané očami svedkov, ktorí tieto bytosti zahliadli už skôr. Posledná strana bola prázdna. Zamračila som sa. Pretočila som na ďalšiu stranu. Prázdna. Vrátila som sa k prvému príbehu. Text nikde, len obrázky. Krvavé obrázky ženy s obrovskými krídlami, ako vraždí, ničí.
„Čo to je?“ Opýtala som sa samej seba. Bolo to zvláštne. Pretočila som opäť na koniec prvého príbehu a dvojstranu potom. Do nej sa pomaly vyrývali slová. Srdce sa mi rozbúchalo. Duch? Temné sily? Kto to písal? Paralyzovane som sa dívala na slovné spojenia – Si jedna z nich. Démon. Vrah. Stvorená na zabíjanie. Nebráň sa tomu. Staň sa tým, čím sa máš skutočne stať. –
Vykríkla som, prudko knihu zaklapla a hodila ju o stenu. Stočila som sa do kĺbka a roztriasla sa. Čo sa to so mnou dialo? Počula som hlasy. Hlasy v hlave, ktoré mi dookola opakovali to, aby som sa stala tým, čím skutočne som a nebránila sa tomu. Videla som krv. Všade okolo seba. Na stole, na posteli, na stenách, kde sa čŕtali skôr krvavé nápisy – démon, vrah. Chcela som ujsť. Avšak keď som sa pozrela na svoju ruku, bola tmavo modrá. Ticho v dome preťal hlasný výkrik, tak silný, že privolal suseda, ktorý sa k nám okamžite rozbehol a doslova nám vyrazil vstupné dvere. Vybehla som celá prestrašená z izby, nevedela som, kam bežím. Ale skončila som v teplom náručí. Susedovom.
„Čo sa stalo?“ Opýtal sa ma vľúdnym hlasom a pohladil ma po vlasoch, aby ma upokojil.
„Poč...“ Chcela som niečo povedať, ale zmĺkla som. Zadívala som sa na svoju ruku. Farba bola preč. „Bola to len strašná nočná mora.“ Zaklamala som. Nechcela som mu o tomto hovoriť. Vysmial by ma. Myslel by si, že som šialená. Prudko som ho objala, moje horúce slzy mi stekali po lícach a pristávali na jeho tričko, ktoré bolo po chvíľke mokré.



Yoru v ten deň pochopila, že toto nie je život pre ňu. Je nebezpečná, ako pre seba, tak i pre ostatných. Obávala sa toho, že by mohla niekoho zabiť. S týmto hlasom sa stretávala čoraz častejšie. Až jedného dňa, približne keď mala šestnásť rokov, ušla z domu, pričom tam za sebou zanechala odkaz. Bolelo ju to, ale nešlo to inak. Cítila, že sa to blíži, že ju to začne ovládať. Cítila, ako mizne jej optimizmus. Toto bolo posledné obdobie, kedy prejavila aspoň štipku ľudského citu. Opúšťala ju láska, šťastie, slzy došli. Stratila svoj zmysel života. Ale nešlo to inak. Zatrpkla, zanevrela na ostatných. Túlala sa. Bola sama. Úplne sama. S nikým sa nerozprávala, na všetkých hľadela temným pohľadom, vyžarovala okolo seba nepríjemnú auru, ktorá druhých odháňala. Hodiny sedávala na vrcholoch hôr a premýšľala nad tým, ako sa jej rodina má a či ju hľadajú. Dúfala skôr v to, že na ňu zabudnú a prestanú sa trápiť, rovnako ako ona zabudne na nich a zbaví sa i toho posledného ľudského citu. Toto bol osud dievčaťa bez minulosti. S pokorou ho prijala. Prijala samú seba a uvedomila si, že už nikdy sa nebude môcť začleniť medzi normálnych ľudí. Inak by sa stretávala len s nepochopením, bolesťou a samotou. Neexistoval nik, s kým by si bola rozumela. Teda existoval, ale nikdy sa s dievčaťom, ktoré malo rovnaké prekliatie ako ona, s Lucy Rokogu, nestretla.

Možno sa pýtate, čím sa Yoru živila. Ako krotiteľka zvierat. Rozumela im, oni rozumeli jej. Priťahovala ich, netušila prečo. Ale zarábala za to celkom slušný balík, pretože dokázala skrotiť i tie najdivšie zvieratá, predovšetkým kone. Stala sa tou najlepšou z najlepších. Tu sa cítila aspoň trochu spokojná, konečne našla niečo, čo ju bavilo, nemyslela na negatívne veci, ani na svoju rodinu. Ale ako to už ale býva, ľudia ju začali upodozrievať. A kde to započalo? Samozrejme, v kruhu iných krotiteľov, ktorí neboli tak dobrí ako ona. Závideli jej tie jej úspechy. Tento konflikt vyústil až vo „vojnu“. Pre ľudí bola čarodejnica, démon. To medzi nimi rozšírili tí závistlivci. Rozširovali, že sa spriahla so Satanom, oplýva magickou mocou. Ľudia verili. Veria všetkému. Aj keď je to nelogické. Ponižovali ju, psychicky týrali, i keď ich na kolenách prosila, aby to nerobili, pretože sa to skončí zle, aby jej dali pokoj. Utekala od nich, zlomená a sklamaná, ale neplakala. Ovládala sa. Nechcela stratiť nad sebou kontrolu. Nechcela im ublížiť. Je zvláštne, že i cez to všetko, čo jej robili, myslela na ich dobro. Bola to dobrá duša. Ale kto to videl? Nikto. Všetci boli proti nej. Okúsila ľudskú krutosť. Chcela im pomáhať, oni to nevideli. Boli slepí. Preto sa Yoru zmenila. V niečo horšie. Ten kúsok dobra, ktorý v nej prežíval, pochovala hlboko do svojho vnútra. A konečne dovolila Senninke ovládnuť ju. Prvý krát nasala množstvo prírodnej chakry, o ktorej nemala ani poňatia, a ukázala svojim prenasledovateľom, kým v skutočnosti je a pred čím ich chcela ochrániť.


Nechcela som už viac utekať. Nechcela som viac trpieť. Hnev sa vo mne nahromadil, zatemňoval mi myseľ. Nemyslela som normálne. Ovládla ma túžba po krvi. Zastavila som sa. Privrela som oči a zhlboka sa nadýchla.
„Tam je! Chyťte ju a okamžite upáľte!“ Prikázala muž s pochodňou v ruke trom ďalším. Myslela som si, že ľudia už neveria na čarodejnice a nepraktikujú upaľovanie. Mýlila som sa. Stále tu existovali takí, ktorí verili v Boha, kresťania, a verili, že konajú dobro.
Tí traja sa ku mne prudko rozbehli. Počula som to. Bola noc, preto keď ma zviazali, nevideli moje čierne bielka okolo očí a šialený úsmev. Ťahali ma, ale ja som stála na mieste a zapierala sa. Preto ma prudko potiahli za vlasy, surovo, až som zaklonila hlavu a uprela zrak priamo na jedného z nich. Dívali sa na nich krvavo červené oči, preto vykríkol a okamžite ma pustil.
„Je to démon! Privolala svoju silu!“
Druhý bol asi tupý alebo slepý, neviem si to vysvetliť. Jednoducho si to nevšimol a ukázal na druhého, či je šibnutý. Nebol. Videl správne. V tú chvíľu jeho celú lebku zospodu prepichla dlhá čepeľ, ktorú som následne vytiahla. Okamžite padol k zemi. Bol mŕtvy. Svojou zvýšenou silou som pretrhla laná a otočila sa k tým dvom, ktorí ma so strachom pozorovali.
„Čo vravíte teraz, hm?“ Prehovorila som k nim so širokým úsmevom. Bola som iná. Z chrbta mi trčali dve obrovské krídla, moja pokožka bola tmavomodrá, na čele mi vyrástli obrovské rohy, z úst vyčnievali tesáky, šaty sa mi roztrhli a padli na zem, miesto nich  mi chúlostivé miesta pokrývalo „brnenie, utvorené rovnakým spôsobom ako čepeľ na ruke, ktorá sa mi vzápätí premenila späť na ruku. „Stálo vám to za to?“ Pokračovala som a vykročila smerom k nemu. Jeho podriadený, ktorý tu bol s nami a podieľal sa na mojom zviazaní, sa ku mne rozbehol s katanou v ruke, ale tá sa len odrazila od miništítu na mojom predlaktí, následne som ho chytila pod krk a zaryla mu doň ostré nechty. Vzhľadom k tomu, že som mu poškodila tepnu, krv začala striekať a chudák chlap sa dusil vlastnou krvou. Odhodila som ho na stranu a rozosmiala sa.
„Odíď, Satane!“ Skríkol na mňa posledný a vytiahol kríž. Ten som mu vytrhla z ruky a usmiala sa.
„Ách, tá vaša naivita. Kde je tvoj Boh, keď potrebuješ zachrániť? Hm? Ja ho tu akosi nevidím!“ Opäť som sa rozosmiala a len sledovala, ako sa odo mňa snaží ujsť. Určite bolo preňho prekvapením, keď som zrazu stala pred ním. Prudko som ho zdvihla do vzduchu, držiac ho za hlavu.
„Nič som vám neurobila. Snažila som sa vám pomáhať. Ale to už je preč. Už po ničom takom netúžim. Nikdy viac! Ste len nevďačné tvory, ktoré si nevážia to, čo majú!“ V tej chvíli som mu doslova rozpučila hlavu. Praskanie kostí bolo pre moje uši rajskou hudbou, prinášalo mi to potešenie. Roztúžene som si povzdychla, odhodila jeho telo do jazera a jednoducho odišla. Bez známky súcitu, len s blaženým úsmevom na perách.



Yoru si na to spočiatku zvykala len ťažko. Ale čoskoro. Čoskoro to prešlo v zbesilosť. Znenávidela ľudí, vraždila ich po nociach, zanechávala za sebou krvavé odkazy a posmechy. Bola šialená. Toto sa dialo medzi jej približne 17.-20. rokom. Samozrejme, nevieme koľko presne má, všetko to odhadujem podľa toho, na koľko asi vyzerala. Nebola to už ona. Definitívne stratila samu  seba. Zabudla na svoju minulosť, rodinu. Všetko. Ale bolo to dobré? Vážne mal takýto život zmysel? Nebojovala, nechala sa ovládať túžbou po krvi, ktorá ju sprevádzala vždy, keď sa aspoň na chvíľu vložila do rúk Senninky. Ako sa z toho vlastne dostala? Ako sa naučila to aspoň trochu ovládnuť? Kde našla silu bojovať? Odpoveď je trochu zvláštna, ako ona sama. Lucy Rokogu. Tá, ktorá by jej mohla rozumieť najviac. Nikdy si Yoru nevšimla. Avšak tá v nej našla niečo ako...idol. Hlásala lásku, predovšetkým pre svoj klan. Nikdy sa spolu nerozprávali, ale Yoru si jej slová vzala k srdcu, keď videla, čo všetko dokázala. Spomenula si na svoju rodinu. Na svoju matku, otca i brata, čo v nej vyvolalo nostalgiu a zároveň lásku. Opäť bola späť tá stará, dobrá Yoru. Ale nikdy sa už nebola schopná začleniť medzi ľudí, ako kedysi. Zostala sama, avšak nebola šialená. Vedela sa ovládať. Bojovala. Nechcela už viac nezmyselne vraždiť.  

Ale musela. A to ju trápilo zo všetkého snáď najviac. Opäť zatrpkla. Ale nezanevrela tak úplne lásku. Ukryla ju v sebe v podobe spomienky na svoju rodinu. Už nikdy nezabudla na to, kým bola a kde žila. Kde prežila najkrajšie obdobie svojho života. Chýbalo jej to, ale nesmela sa už vrátiť. Stala sa sebeckou. Nejakú chvíľu však ešte mladú Lucy Rokogu nasledovala a učila sa byť ako ona. Videla tú bolesť v nej, cítila z nej ten žiaľ, tú samotu, súcitila s ňou. Nepoznali sa. A predsa jej rozumela viac než ktokoľvek iný. Usmievala sa ako ona, skryla všetko negatívne hlboko do seba. Pretvárka. To bolo najlepším riešením. Napokon odišla. Odišla od červenovlásky, chcela sa s ňou rozprávať, ukázať jej, že sú rovnaké. Ale nikdy to nedokázala. Rozhodla sa ujsť s hanbou, že nedokáže niečo tak jednoduché. Cestovala po celom svete, dokonale ukrývajúc pred ostatnými svoju pravú tvár. Kým na povrchu vyzerala ako optimista, vo vnútri pomaly hnila. Chýbal jej zmysel, vraždenie ju naplňovalo len pri Senninke, a tú sa chcela naučiť ovládať. Trénovala. Učila sa bojovať. Študovala. Mala talent. Taijutsu jej šlo výborne, vypílila svoju rýchlosť a silu. Žila životom tuláka, zabíjala, len keď musela, v inom prípade to všetko držala v sebe.



V súčasnosti pracuje pre tajnú organizáciu. Nemá meno, nazývajú sa Rebeli. Avšak nepatrí tak úplne k nim. Má istú voľnosť. Cestuje, objavuje nové krajiny. Dúfa, že sa jedného dňa zoznámi s Lucy. Nedáva tomu veľké šance. Zmenila sa síce v arogantnú fúriu, ktorá nemá nikoho rada, s Lucy ju spája ale niečo iné, niečo, čo nevie vysvetliť.
Yoru opäť nie je tým, čím bývala. Zanevrela na okolie. Ale stále nie je tak zlá, ako sa zvykne správať, keď sa niekto dostane cez jej „dobrosrdečnú“ škrupinku. A veľmi dobre vie, že jedného dňa si bude musieť vybrať. Či sa pridá na stranu zla alebo dobra. Či sa postaví na stranu dedín, alebo zostane pri svojom druhom domove. V tejto organizácii sa cíti dobre, sú tu ľudia, s ktorými si celkom rozumie, ale nikto z nich ju nevie tak úplne pochopiť. Mnohí z nich si prešli traumami, zradami, smrťami a tie ich prinútili zmeniť svoje presvedčenie. Yoru musela zmeniť presvedčenie z donútenia, zo strachu zo samej seba. A presne to jej v jej druhom domove chýba. Pochopenie. Ten, kto to neprežil, nemôže pochopiť.


Naposledy upravil Yoru dne Mon Dec 08, 2014 8:21 pm, celkově upraveno 1 krát
avatar
Yoru
Nukenin*A
Nukenin*A

Poèet pøíspìvkù : 46
Reputation : 0
Join date : 29. 11. 14

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Yoru[S-rank]

Příspěvek pro Kangae za Mon Dec 08, 2014 6:36 pm

POVOLENO 


Euni-chan <3 Very Happy 

_________________
Oddělení mluvy:

Tohle dělám/ Tohle říkám já/ Tohle říká Kagetane/ Takhle přemýšlím


Nezáleží na tom kolik lidí zabiji, kolikrát si projdu bolestí, jestli budu nenáviděn a budu muset hodně obětovat, záleží mi na tom, abych na konci své cesty mohl říct bohům smrti, že jsem jedním z nich! - Kangae 
avatar
Kangae
Genin*HA
Genin*HA

Poèet pøíspìvkù : 16
Reputation : 0
Join date : 29. 11. 14

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Návrat nahoru


 
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru