Rei Hoozuki [MIZUKAGE]

Goto down

Rei Hoozuki [MIZUKAGE]

Příspěvek pro Rei Hoozuki za Mon Dec 08, 2014 9:44 pm

Meno : Rei Hoozuki
Pohlavie : Muž
Dátum narodenia : 27.10.
Vek : 29
Dedina : Kirigakure no Sato
Hodnosť : Mizukage
Klan : Hoozuki
Elementy : Suiton, Doton
Kekkei Genkai : Kekkei Genkai klanu Hoozuki


Pff, hovoriť o sebe je nudné, v podstate to aj tak nikoho nezaujíma, ale ak to chcete vedieť, tak dobre. Ako Mizukage je mojou povinnosťou byť veľmi slušný, zdvorilý a zároveň nepodliehať emóciam. Mal by som byť predvídavý a hlavne by som mal byť neovplyvniteľný. Snáď taký som, to sám o sebe ťažko povedať, ak by ste sa spýtali niekoho, možno by vám to potvrdil alebo vyvrátil. Nezaujímajú ma problemy iných, idem si jednoducho za svojím, tak to bolo, bude a je. Samozrejme všade hľadám nejaký úžitok či už pre mňa alebo pre dedinu. Či som však schopný obetovať život pre dedinu je otázne. Bývam dosť prísny čo sa týka tréningu, tvrdý a nekompromisný. Na druhú stranu sa viem celkom baviť, teda v minulosti to šlo lepšie, teraz som skôr taký samotár. Viem, kage by nemal byť samotársky vlk, mal by byť spoločenský. To čím by som mal byť a nie som toho je veľa. Tak ďalej, som podľa niektorých arogantný, drzý a celkom sviniar. Nuž na tom niečo pravdy je. Drzý som dosť, arogantný taktiež a sviniar, povedzme si to tak, že to hovoria na mňa len ženy... Čo je mojou silnou stránkou ? Pff. Takú vlastnosť asi ani nenájdem. Nuž ale možno by sa tu dalo pridať to, že ak ide o bezpečnosť dediny, jednoznačne som schopný urobiť toho dosť. Nemám moc v láske vojny, aj keď tie su v tomto svete podľa mňa nevyhnutné a vždy budú. Je o mne všeobecne známe, že netolerujem zradu, som dosť chladný k takým ľuďom. Vlastne celkovo som chladný ku každému. Z lepšej stránky má vidí len pár ľudí ako napríklad Akio Sakkaku, môj študent. Samozrejme svoje vlastnosti ako hravosť, áno ako malé decko jednoducho sa tak stále správam i keď mám 29 a tiahne mi na 30, ďalej tam patrí aj úprimnosť a niekoľko ďalších vlastností. Snažím sa ich neukazovať. Láska, to je pre mňa slovo asi dosť neznáme. Nikdy som nikoho príliš moc nemiloval a káždeho od seba si držím dostatočne ďaleko. Na druhú stranu je tu jeden človek, ktorého považujem niečo ako môjho syna Akio Sakkaku. Teraz prejdem k môjmu vzhľadu. Som vysoký okolo 190 cm a vážim ja neviem, takých 80 kilo? Postavu mám celkom štíhlu a pokrytú nejakými svalmi, predsa len nie som špáradlo. Mám hnedé strapaté vlasy, modré oči, hlavným znakom mňa je v podstate páska cez ľavé oko a jazva cez ľavé ok. Nič iné na mne nie je také zaujímavé. No čo rád na sebe nosím ? Všetko v čom je pohodlne. Tmavé plášte sú niečo čo rád nosím, uniforma Mizukage je zas pre mňa pekne nepohodlná a nepraktická, takže ju väčsinou odmietam nosiť, v podstate mi ju nikto nemôže nanucovať som predsa Mizukage. Typické je, že väčšinou pri sebe nosím takú nádobu na vodu, áno pijem veľa čistej vody, to my z klanu Hoozuki väčšinou robíme.




Tak moje schopnosti, začnem ninjutsu, ovládam dva elementy, suiton a raiton. Som odborník hlavne v suitonu, to my z klanu Hoozuki sa zameriavame hlavne v Suitone. Používam dosť klanových techník, ale aj obyčajné suitonové techniky z Mizu no Kuni. Doton ovládam o niečo menej, ale taktiež poznám niekoľko dobrých techník, ktoré sa dajú použiť v boji. V ovládaní chakry som celkom dobrý, musím poznamenať, že mám so sebou aj jeden z legendárnych mečov - Samehadu. Tá je mi verná, teda zatiaľ som jej majiteľ ja ostatným ľuďom nepomáha. Vlastne je to taký živý tvor, ťažko to opísať. Vďaka nej mám v zásobe o mnoho viac chakry než by sa dalo čakať. Takto vlastne prechádzam do oblasti taijutsu a v podstate aj kenjutsu. Tak v rýchlosti, taijutsu ovládam na dobrej úrovni, docela ma baví tá aktivita sa s niekym mlátiť.. ako myslim športovne. Kenjutsu je vlastne moja obľúbená činnosť, jedna z vecí pri ktorej si odpočiniem a zároveň si aj potrénujem. Podľa mňa som celkom dobrý v kenjutsu či už s katanou, dokážem sa rovnať aj elitám. Predsa len môj klan sa z časti na to zameruje a ja som mal na to talent od malička. Dokážem ovládať aj dve katany. Ovladanie Samehady je taktiež dosť náročné a tiež ju dokážem ovládať a celkom zručne s ňou bojovať. Používam sairento kiringu, umenie tichého zabíjania. Jedno z najstarších kenjutsu umení v Mizu no Kuni. Nič viac sa k tomu odvetviu už napísať ani nedá, prechádzam tak ku Genjutsu, ktoré som prvé roky môjho pôsobenia ako Shinobi moc neštudoval, ale potom ako som sa stal Jouninom a spoznal Akia Sakkaku som sa genjutsu začal trochu zaoberať, teda Akio ma z časti učil, ako čo funguje. Teraz môžem prejsť k mojim celkovým schopnostiam ako ja napríklad rýchlosť. Tak popravde som dosť rýchly v boji, dokážem rýchlo reagovať na útoky a rýchlo vrácať údery. Čo sa týka mojej sily, som dosť silný, predsa len bojujem hlavne v kenjutsu a bojovať s katanou a hlavne samehadou vyžaduje nejakú tú sílu v rukách. Inteligencia, to nedokážem sám posúdiť, ale nie som génius a taktiež nerozmýšľam ako obyčajný radový shinobi... Tak a dostávame sa do posledného bodu a ním sú ručné pečate. Tak ovládam všetky, viem ich celkom rýchlo skladať. Viac sa k tomu asi ani nedá povedať.




Tak môj príbeh začína logicky narodením. Neviem aké bolo počasie, či pršalo alebo nebesá prelámovali blesky či naopak bol to nádherný pokojný jesenný deň a pofukoval pokojný vetrík... Nuž jednoducho som sa narodil 27 dňa v desiatom mesiaci. Tak čo povedať, moje narodenie nebolo nič špeciálne. Narodil som sa do obdobia, keď ešte nebola založená Kirigakure no Sato presne 4 roky od začatia zakladania Kiri som sa narodil. Tak bolo to drsné obdobie, našťastie pre môj klan, moju rodinu nie tak krvavé. Áno klan Hoozuki si branil svoje územie, ale nebolo to v nič zvláštne. Po štyroch rokoch od narodenia a nejakých mesiacoch sa žena s menom Tsukio Terumi rozhodla založiť dedinu v Mizu no Kuni. Bolo to pred 25 rokmi. To som mal krásne 4 roky, život bezstarostný. Zatiaľ čo môj klan riešil problémy, teda mal plán zvrhnúť klan Terumi, ale to sa im nepodarilo. Viac o tom sám neviem, len niečo málo z historiek. Rástol som dosť rýchlo. Zároveň aj s Kirigakure no Sato. Stále to bol beztarostný život, do mojich siedmich rokov. Viete mal som dosť tvrdého otca, chcel z nás spraviť už od malička poriadných shinobi. Bolo to hlavne kvôli jeho minulosti, kde ešte ako malý musel bojovať o prežitie. Matka mi zas dávala pocit bezpečia a lásku. Viem, už teraz tento príbeh znie ako poriadné kliše, ktorých je spísaných snáď na každom rohu 10. Možno taký aj je, ale naozaj sa to tak stalo... Takže, keďže som mal takého otca začal som trénovať už ako 7 ročný, tak to bolo v našom klane zaužívané. Otec sa zameriaval na  kenjutsu, ktorého ma učil, ale ako malý som do rúk nikdy nedostal katanu, bola nebezpečná a nehorázne ťažká pre mňa. Najprv som sa učil s drevenými maketami, potom so špecialnými vyľahčenými maketami a až neskôr som dostal do rúk pravú katanu. Ten otcov tréning ale nebol tak náročný, ako by ste očakávali v každom napísanom klišé. Mimochodom bol som jedináčik a tak to aj ostalo. Asi mali otec alebo matka nejaký problém s veď viete čím.. Mal by som pokračovať ďalej v príbehu.. ehm .. tak ako som hovoril tréning nebol tak náročný, ale chytal som do rúk základy kenjutsu boja i keď na drevených alebo vyľahčených maketách katán a učil som sa Kekkei genkai svojho klanu, ktoré bolo pre mňa zo začiatku dosť zložité. Suika no Jutsu som sa učil snáď rok a pol alebo tak nejak .. No keď som mal 9 rokov tak nejak som sa ho naučil. Medzi tým výstavba Kiri pokračovala, ale trvalo to naozaj dlho. Môj tréning v klane pokračoval. poznal som dosť veľa ľudí. Vlastne ako 9 ročné deti sme boli stále bezstarostní. Občas tu vznikali konflikty v Mizu no Kuni ale nikto z mojej rodiny nezomrel. Len členovia klanu, bývali to smutné dni. Nuž pomaly som rástol a keď som mal 13 Kirigakure no Sato bola už celá hotová. Mali sme tam nové sídlo klanu. Hneď som nastúpil do akadémie. Nepatril som medzi elitu ale taktiež som nepatril medzi looserov. V akadémií som mal niekoľko kamarátov a niekoľko rivalov... však to poznáte, ale to sme stále boli len deti. Trvalo len rok a vyšiel som z akadémie, zaradil som sa do týmu. Spolupráca menší problém pre mňa. Tak čo sa týka tréningu s otcom, bolo to čím ďalej ťažšie, zistil že dospievam a tak pritvrdil. Naučil som sa využívať dosť dobre klanové kekkei genkai. Začal som predbiehať mojich týmových kolegov, jednoducho som mal talent sa rýchlo a ľahko niečo naučiť. Ani som sa nenazdal a dostal som sa na úroveň Chunin. A pozor, teraz prichádza to kliše ... Bol som zaradený medzi výcvik Oininov. Chcel som to sám a otec to chcel tiež. Takže sa to tak stalo, výcvik bol tvrdši než som čakal, občas som zaostával voči ostatným. Nuž prechádzal som zo skúšky na skúšku len tak tak. Znova sa mi však podarilo ani neviem ako sa vyšvihnúť na lepšiu úroveň. Čakali ma ďalšie testy, tento krát už boje. Mal som 17, moje bojové skúsenosti v teréne neboli veľké, naopak teóriu som zvládal a tak isto aj tréning. Tak moja skúška na Oinina bola taká, aby som porazil istú ženu v súboji o dva roky staršiu. Pff... Vtedy som poznal ako chutí prehra. Začal som klasicky, vytvoril som Kirigakure no Jutsu, v hmle som mal výhodu Sairento Kiringu. Netušil som, že ona ovláda taktiež tiché zabíjanie. Keď som ju detekoval v hmle, vyrútil som sa proti nej, naše meče sa stretli v strete bojovej arény a ozval sa cinkot zbraní. Naše katany sa skrížili. V celej aréne bolo nehorázne ticho, sledovalo to len pár ľudí a v hmle nemohli nič vidieť. .. Ehm .. tá žena sa mimochodom volala Mai. ... Hneď ako sa naše katany skrížili nasledovala od Mai rýchly odstup a ďalší útok. Ja som bol nútený ustúpiť o dva kroky dozadu. V tom od Mai následoval rýchly výpad, ktorý som zablokoval. Zrazil som tak jej katanu k zemy a urobil som otočku, siruletu okolo nej a katanou jej prešiel jemne po nohe, kde som ju zranil. Z hmly sa ozýval len cinkot zbraní. Pre divákov nudný zápas. Boj pokračoval, ozval sa menší sikot zo strany Mai, ktorá sa okamžite dala do pozoru. Znova nasledovalo niekoľko výpadov a blokád. Spravila tú istú chybu, urobila priamy výpad na špičku svojej katany, ja som zrazil jej katanu k zemi, a rýchlo som sa prešmykol okolo nej s cieľom ju porezať po boku tak aby nemohla ďalej bojovať, ale ona už poznala tento pohyb, Mai to mala celé naplánované. A síce ocitol som sa za ňou, ale ten kto utržil ranu som bol ja, áno mohol som držať neustále aktivované suika no jutsu ale myslel som si, že ju mám a doplatil som na vlastnú aroganciu. Teda nebola to obyčajná rana. Cítil som ako katana vnikla do môjho brucha a vyšla von z chrbta, čistý prierez, Mai nezasiahla ani jeden dôležitý orgán, čo bol podľa mňa zázrak a z jej strany profesionalizmus, bol to Oinin najlepších kvalít. Ja som spadol k zemi ani nie o minútu boli pri mne medici viac si nepamätám. Prebudil som sa o mesiac na to v nemocnici. Áno Mai ma prebodla skrz na skrz a ja som to prežil. Zostala mi len malá jazva, predsa len medici spravili zázraky. Zotavoval som sa ešte rok, cvičil som makal som na sebe aby som sa dostal späť do formy. Po roku som znova nastúpil na Oininský tréning, tentokrát už o trošku silnejší. Bol to taký návrat, netrvalo dlho a znova som sa dostal ku skúške boja. Yuu, môj druhy protivník. Taktiež to už bol Oinin, ale pomerne mladý, moje šance na výhru boli vyššie než tie predtým. Boj trval len niekoľko minúť. Použil som široko plošnú techniku vody, mierne to nepriateľa zmiatlo, skrýval som sa v tejto vode pomocou môjho Kekkei genkai. Popravde Yuua som dokonale zmiatol a keď som k tomu pridal Kirigakure no Jutsu bolo jasné, že moc toho nezmôže.. Teda nebolo to zas tak jednoduché Yuu na mňa vytiahol svoje Fuuton ninjutsu, s ktorým som mal problém. Keď som si myslel, že ho mám on na mňa zaútočil a hodil po me shuriken obalený fuutonom. Ten cezo mňa prešiel, mal som predsa aktivovanú Suika no Jutsu, následne použil nejaké techniky, ale proti mne to nemalo veľký vplyv, môj vodný klon v hmle sa dostal zaňho a uväznil ho v Suiro no jutsu. Tak som sa stal Oininom v 18tich. Nuž v tom veku som si užíval trochu viac než je zdravé, mal som mnoho vzťahov, ale krátkych, nikdy nič vážne. Nemusím rozprávať, že som plnil Oininské misie a popisovať ich tu.. je to v celku nudné. Prejdem k zaujímavým udalostiam v ďalších rokoch. Mal som 20 a získal som Samehadu. Tak môj otec ju zdedil do rodiny od svojho brata, keďže jeho brat nemal žiadného syna ani dcéru. Tak som sa dostal k Samehade, otec ju nemohol využívať, dôvod bol jednoduchý, mal už 55 a bol na to už trošku starý. Toto je jedna z tých zaujímavejších udalostí, so Samehadou som sa učil bojovať celkom rýchlo, naviac som sa s ňou "spriatelil", keďže to je celkom živý meč. Ďalšia zaujímavá udalosť nastala asi tri roky po dostaní Samehady. S touto udalosťou sa spája meno Akio Sakkaku. Bol som na misií s ďalšími dvoma Oininmi. Oinini nezvykli preskumávať oblasti, boli sme skôr zabijaci nukeninov a nie prieskumníci. Nuž preto to bola taká čudná misia. Mali sme za úlohu preskúmať nejaké staré sídlo klanu Sakkaku. Našli sme tam jedného človeka, 10 ročné dieťa. Príkazy boli jasné, zabiť všetko živé, to som však ja nemohol aj napriek tomu, že som naivný, krutý, chladný a tak ďalej, viem jednu vec a tou je, že zbytočne prelievať krv a životy sa nemá. On bol nevinná obeť sprostého rozkazu, možno jeho klan bol silný a nebezpečný, on tak nevypadal, a mohol to byť budúci silný člen Kiri. Preto som jedného z Oininov keď to nečakal chytil zozadu a namieril som mu katanu na hrdlo, druhý sa na mňa pozeral, nevedel čo sa deje. Ja som prehovoril, že nechcem aby sa čokoľvek tomu decku stalo. Mal som z toho problémy.. áno ale Akio Sakkaku prežil... Na pár týždňov som bol vo väzení, taktiež som bol degradovaný z Oinina na Jounina. Akia som umiestnil k mojim rodičom. Keď som mal 24 bol som už len radový Jounin. Bol som však posielaní na obyčajné misie. Znova nič zaujímavé... Ďalšia udalosť sa stala v ten istý rok môjho života, kde sa môj otec zapojil do menšieho súboja pri obrane Kiri. Mal už 59, takže mal dosť rokov, ale kenjutsu zvládal perfektne, bol zranený a poznáte tú tvrdohlavosť. Nedal sa ošetriť, medik mu aspoň zacelil ranu. To však nepomohlo a o tri dni na to otec zomrel v spánku na otravu krvi. Takže neočakávajte nejakú epickú pomstu. Otcová smrť bola pre mňa celkom bolestivá, ale čas všetko vyliečil. Popravde som na zoznámil o pár dni na to so ženou Yuri. Pff bola taká nová... nikdy predtým som nespoznal takú ženu, bola aj zaujímavá a zábavná, celkom priateľská. Musím povedať, že vtedy som možno k nej pociťoval tú lásku a tak vlastne možno popieram tie riadky vyššie čo sú napísané. Predstavte si, nebola ako ostatné ženy teda tak som to cítil vtedy. Neviem ani ako prebehla medzi nami iskra a už som bol s ňou vo vzťahu, vypĺňala tú medzeru po otcovi. Nikdy som tak dlho vzťah nemal, len s ňou. Všetko sa však pokazilo jednou hádkou kvôli jednej misií, na ktorú som bol vyslaný. Bola to nebezpečná a dlhá misia. Jej sa to nepáčilo, pohádali sme sa viac než inokedy a od vtedy to šlo len dole vodou, pokiaľ sme neusúdili, že lepšie nám bude samotne. To je vlastne jedna jediná skúsenosť dlhého vzťahu v mojom živote. Mal by som pokračovať no tak .. stal som sa vodcom klanu Hoozuki. O rok na to zomrela Mizukage a do vedenia sa rozhodovalo kto pôjde. Nasledovalo krátke obdobie v histórií Kiri, kde bojoval klan Hoshigaki a Terumi o moc. Ja so svojim klanom som bol neutrálny, predsa nebol som za to, aby mi zbytočne trpeli ľudia v klanu. Mal som o niečo väčší plán, len vyčkávať a vytvoriť si v tomto konflikte vlastnú stranu. Stranu klanu Hoozuki. Obe klany, ktoré proti sebe bojovali sa oslabovali či už po mocenskej stránke v dedine alebo naopak v nočných bojoch, ktoré občas prebiehali aj v uliciach Kiri. Počkal som si kým sa klany vyčerpajú a využijem situáciu. Mnohokrát ma prosil klan Terumi alebo klan Hoshigaki o pomoc, my sme boli neutrálni. Až na koniec tejto krátkej niekoľko mesiacov trvajúcej vojny som zvolal každého z klanu a uderil som na víťazný klan Terumi. Teda nie tak ako by to vyznelo. Jednoducho som šiel za vodcom klanu Terumi a dal som mu na výber, buď sa zapojíme my, klan Hoozuki a budeme bojovať a oslabený klan Terumi padne alebo naopak stanem sa ja Rei Hoozuki Mizukagem. Tak sa stalo. Prvý rok mojej vlády nad Kiri som si musel upevniť vládu. Mnoho ľudí v dedine moju vládu spochybňovali. Takže som bol celkom prísny, rok mojej vlády bol dosť krutý, ale občania a celá dedina si na mňa zvykla. Mimochodom som sa medzitým trénoval to dieťa, ktoré som zachránil. Akio Sakkaku bol môj študent, mal neuveriteľné nadanie na genjutsu, učil som ho však iným smerom, aby sa aj v tom zdokonaľoval. Prejdeme k udalosti, ktorá sa stala pred rokom, kde som prišiel o oko a k tomu aj k tej jazve po mojej tvári. Bol to súboj, proti jednej skupine rozšírujúcej sa v Mizu no Kuni. Viete mal som stále dosť odporcov a oni si poskladali menšiu skupinku, ktorá robila zle Kirigakure no Jutsu a chcela aby som odstúpil. Nikdy som veci nechcel riešiť zbytočným krviprelievaním a tak som aj učinil tentokrát. Vyzval som ich vodcu k súboju a ten kto vyhrá, ten sa podvolí.. čiže ak by som prehral, šiel by som odstúpiť z funkcie pri najhoršom by som zomrel. Vodca bola žena Yukino. Jeden z najdrsnejších súbojoch v mojom živote, myslím v Kenjutsu. Odovzdal som Samehadu a nechal si len katanu, bez brnenia som vstúpil do údolia, na konci ktoré stála skupina odporcov za mnou stála menšia armáda Kirigakure no Sato. Oproti mne kráčala žena, s čiernymi dlhými vlasmi až po pás, s dokonalými krivkami a s katanou v ruke, súboj bol jednoduchý, nemohli sme používať ani ninjutsu ani genjutsu len kenjutsu a taijutsu. Súboj nebol taký dlhý. Tak začalo to klasickým obyčajným poklonením, obaja sme sa dali do útočného postoja, okamžite som sekol z pravej strany, ona mrštne odskočila a zaútočila priamym výpadom na moje brucho, urobil som krok späť a zrazil som jej katanu k zemi, ona však neotáľala a využila situáciu, zo spodu machla katanou na mňa. Nemal som moc na výber, len uskočiť. Boj pokračoval ďalšími útokmi, ale bez výsledku. Pokiaľ nepoužila dymové bombičky, problem to nebol ovladal som Sairento Kiringu, ale jej kroky boli tiche, ako keď mačka loví malú myšku, tak nejak som sa cítil v tom skočí po svojej obeti a má ju. Tak isto to bolo aj so mnou, ona na mňa zaútočila, v poslednej chvíli som odskočil a ona ma škrábla cez oko a spätne cez tvár. Bol som zmätený, nikdy nebol lepší ako ja v Sairento Kiringu a predsa som sa mýlil. Nuž, vypadalo to, že som porazený, ľavou rukou som si držal rany na tvári. Bolo to so mnou kritické. Nevzdal som sa, chcel som vyhrať. Rozbehla sa na mňa, vypadalo to, že ma asi chce zabiť, musel som dať do tohto protiútoku všetko, naozaj všetko. Sekla na mňa z pravej strany, útok som vykryl, šiel som ju podkopnúť, ona letmo vyskočila a napriahla katanu zhora na moju hlavu, tento útok som vyblokoval znova svojou katanou, bol som skrčený a ona mi uštedrila priamy kopanec do brucha. Podarilo sa mi vytiahnuť malé clonové bombičky ktoré som hodil na zem a pri dopade som sa postavil a odskočil som tak, aby som neurobil ani zvuk. Ona nevidela nič, šla na miesto kde som mal byť, videla tam len krv. V tom som jej zo zadu priložil katanu ku krku, áno aj ja som bol majster v Sairento Kiringu a týmto skutkom som si upevnil moc v Kirigakure no Sato. Nezabil som ju. Predsa len neprelievam krv zbytočne. Nasledujúci rok bol pokojný a teraz som tu. Asi nie som správny Mizukage, ale ľudia ma rešpektujú.. to je asi celé čo by som vám mal povedať k príbehu.

Ninjutsu - 5
Taijutsu - 5,5
Genjutsu - 4
Inteligence - 4
Rychlost - 5
Síla - 4,5
Chakra - 4
Ruční pečetě - 4


Naposledy upravil Rei Hoozuki dne Fri Dec 12, 2014 7:28 pm, celkově upraveno 2 krát
avatar
Rei Hoozuki
Mizukage*A
Mizukage*A

Poèet pøíspìvkù : 62
Reputation : 1
Join date : 29. 11. 14

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Rei Hoozuki [MIZUKAGE]

Příspěvek pro Yoru za Tue Dec 09, 2014 8:59 pm

POVOLENÉ ^^
avatar
Yoru
Nukenin*A
Nukenin*A

Poèet pøíspìvkù : 46
Reputation : 0
Join date : 29. 11. 14

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Návrat nahoru

- Similar topics

 
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru